R OSN, ktoré sa sústredilo na najväčšie rozdiely, najmä čo sa týka roly OSN a časového plánu na odovzdanie moci Iračanom. "Treba ešte veľa urobiť, no ranné stretnutie bolo veľmi konštruktívne," uviedol nemecký veľvyslanec pri OSN Günter Pleuger. BR OSN by chcela rezolúciu prijať do 23. septembra, kedy sa prezidenti USA George W. Bush, Ruska Vladimír Putin a Francúzska Jacques Chirac zúčastnia na Valnom zhromaždení OSN.
Ruský minister zahraničia Igor Ivanov tvrdí, že návrh rezolúcie sa približuje princípom, ktoré Rusko podporuje, no dokument ešte vyžaduje mnoho práce. Francúzsko a Nemecko majú niekoľko výhrad. Argumentujú, že návrh nezaručuje rýchle odovzdanie moci Iračanom alebo OSN. Podobné výhrady má aj švédska ministerka zahraničia Anna Lindhová. "Nemôže nastať situácia, že USA si ponechajú rozhodovanie o tom, čo sa v Iraku deje a zároveň prídu iní, aby zabezpečili poriadok a obnovu," uviedla. Britský šéf diplomacie Jack Straw je zas presvedčený, že krajiny dospejú k dohode. "Každý musí uznať, že rezolúcia predstavuje výrazný krok správnym smerom s cieľom posilniť rolu OSN v Iraku a zabezpečiť čo najrýchlejšie odovzdanie moci Iračanom," konštatoval Straw.
Návrh rezolúcie uvádza, že medzinárodná jednotka by bola "pod jednotným velením" USA. Návrh oprávňuje multinárodnú silu, aby "podnikla všetky potrebné opatrenia smerujúce k podpore bezpečnosti a stability v Iraku a vyzýva členské štáty, aby prispeli pomocou, vrátane vojenských síl, k tomuto úsiliu." Zároveň sa stavia za Spojenými štátmi dosadenú Irackú vládnu radu, ktorú označuje ako "hlavný orgán irackej dočasnej správy" a vyjadruje podporu jej úsiliu mobilizovať ľud krajiny. Jednou z úloh navrhovanej jednotky by bolo zaistenie bezpečnosti Irackej vládnej rade, ktorú zase vyzýva, aby predložila "časový rozvrh a program pre návrh novej ústavy Iraku a pre uskutočnenie demokratických volieb".
