Londýn 11. septembra (TASR) - Každý, a predovšetkým volení politici, by si mali klásť otázku: Čo môžem urobiť, aby som podal ruku druhej strane, aby som akceptoval celú komunitu v Severnom Írsku, upokojil jej obavy a primäl ľudí, aby hovorili o svojich starostiach a nepokrikovali po sebe nadávky a urážky, alebo v horšom prípade nehádzali bomby," vyhlásil John Reid, britský minister pre Severné Írsko.
Pomerne malicherný dôvod - kade rodičia vodia svoje deti do školy - sa totiž v Belfaste rozrástol na zákopovú vojnu medzi katolíkmi a protestantmi. Kameňom úrazu je Ardoyne Road - ulica, ktorá pretína prevažne protestantské sídlisko, a ktorou vedie skratka medzi prevažne katolíckou oblasťou okolo ulice Berwick Road a katolíckou dievčenskou školou Svätého kríža.
Ardoyne Road tvorí preponu pravouhlého trojuholníka. Jeho dve odvesnami sú ďalšie ulice, cez ktoré majú belfastskí katolíci - a teda v mnohých prípadoch republikáni bojujúci za spojenie Severného Írska s Írskou republikou - voľný priechod. Uprostred Ardoyne Road prechádza čiara "prímeria" medzi oboma komunitami.
Zdalo by sa, že právo prechodu touto ulicou je vlastne malicherný problém, ktorým sa ani netreba zaoberať. Lenže, podobne ako iné sektárske konflikty, i tento žabomyší zápas prerástol hranice akejkoľvek racionálnosti.
"Toto by sa v žiadnej civilizovanej krajine nemohlo stať. Obviňujú deti zo všetkého, čo sa tu deje. Nie je to predsa ich chyba," tvrdí jeden z katolíckych rodičov.
Ale Ardoyne Road je len zámienka. Obe strany si tu vybavujú celkom iné účty. Protestanti, teda unionisti, ktorí sú za zachovanie Severného Írska ako britskej provincie tvrdia, že mnohí rodičia detí z katolíckej školy sú republikánski extrémisti. V ich terminológii teroristi, ktorí majú na svedomí rad útokov na protestantské domovy.
Podľa Marka Coultera, predstaviteľa miestnych protestantov, je práve to a nie žiačky, skutočným dôvodom prudkej reakcie komunity. Hneď prvý deň školy chránil rodičov s deťmi - a niektoré mali len štyri roky - špalier policajtov v plnej poľnej, s ochrannými štítmi a obuškami. Sprevádzali ich nadávky demonštrantov a dážď odpadkov. Na druhý deň sa situácia ešte vyostrila.
Pre žiačky bol druhý deň nepokojov potvrdením hĺbky sektárskej nenávisti. Tento raz ich okrem štítov chránili aj policajné vozy a vysoké improvizované hradby. Niektorí si vybrali inú cestu do školy, iní ostali doma.
Protest však pomaly prerástol svoje hranice. Večer už v Ardoyne Road zúrila vojna: línia policajných landroverov sa ocitla v sústredenej paľbe zápalných fliaš, tehál a neskôr sa pridala aj streľba. Tretie ráno vybuchla po domácky vyrobená bomba len pár metrov od detí - štyria policajti boli zranení, z detí našťastie nikto.
Severné Írsko bolo v šoku. "Nikto nemá právo útočiť na dieťa. Nikto nemá právo vziať cudzí život. Nikto tým nič politicky nedosiahne. Ani ja, ani nikto z komunity nemôže nájsť dosť silné slová, ktorými by to odsúdil," vyhlásil protestantský arcibiskup lord Robin Eames.
"Myslím, že sme sa dostali do veľmi smutnej situácie, a nejde tu o nejakú politiku. Tieto dievčatá šli dnes ráno do školy rýchlejšie než obvykle, aby si niekto ich chôdzu nevysvetľoval ako triumf, a zrazu vybuchla bomba. Ešte nikdy som nevidel v detských očiach takú hrôzu," skonštatoval jeden z pedagógov a guvernérov školy, katolícky kňaz Aiden Troy.
Dokonca aj radoví protestanti sa začali od celého problému dištancovať. Billy Hutchinson, člen Progresívnej unionistickej strany sa tiež domnieva, že násilie zašlo priďaleko: "Hanbím sa, že som unionista. Hanbím sa, že niekto môže niečo také urobiť."
Minulý štvrtok sa situácia relatívne upokojila - školáčky na ceste skratkou sprevádzalo len pískanie. I keď násilné demonštrácie, v centre ktorých stoja deti, nie sú v Severnom Írsku bežné, územný spor ako v Ardoyne Road, nie je ani zďaleka výnimočný. Prímerie, pokoj zbraní na oboch stranách konfliktu v provincii, to všetko vytvára ilúziu pokoja a mieru, ale neriešené, či neriešiteľné spory pretrvávajú. Obe strany sa majú načo sťažovať, no súčasná politika sa priveľmi sústreďuje na otázky, ktoré sa ich dotýkajú len nepriamo. Potom stačí málo a situácia môže explodovať.
