Jenin 11. septembra (TASR) - Izrael ich nazýva teroristami, časť médií z opatrnosti volí slovíčko kamikadze, no v Predjordánsku ich považujú za "mučeníkov", hodných raja, rovnako ako ostatné obete palestínskej intifády.
Francúzsky denník Le Monde sa po utorkovom samovražednom atentáte zamyslel nad fenoménom palestínskych atentátnikov, ktorých počet v posledných týždňoch neustále narastá.
V komuniké radikálneho islamského hnutia Hamas, v ktorom sa hnutie prihlásilo k poslednému atentátu v západnej časti Jeruzalema, sa píše, že "tento čin je prvým zo série operácii, ktoré v budúcnosti prinútia teroristu Šarona a generála Mofaza priznať porážku".
Atentáty palestínskych samovrahov nie sú klasickou formou boja za národné oslobodenie či odporu voči izraelskej okupácii. Islamisti ich zahrnuli do svojho arzenálu len v polovici 90. rokov, pričom počet týchto samovražedných útokov sa znásobil od vraždy malého palestínskeho chlapca v októbri roku 2000.
Za najväčšie ohnisko palestínskych kamikadze považuje Izrael mesto Jenin pod palestínskou samosprávou, ktoré sa nachádza len dve hodiny cesty od Jeruzalema. A právom - posledných sedem vražedných atentátov na izraelskej pôde spáchali Jeninčania.
Mesto sa vôbec netají tým, že v ňom a jeho okolí vyrastajú budúci "martýri". Plagáty glorifikujúce mŕtvych samovrahov možno nájsť všade - lemujú ulice, bary, kluby, obchody...
"Je to legitímna reakcia na okupáciu, aj keď trpia civili. A vôbec - zaujíma niekoho, že Izraelčania zabili 600 našich? Nezabúdajte, že my sme obeťami," bráni atentátnikov Džamal Hindi, miestny predstaviteľ Fatahu, strany prezidenta Jásira Arafata.
Najmladšia palestínska generácia sa už od malička učí nenávidieť a túžiť po pomste. Pre dospievajúcich chlapcov stelesňujú "martýri" legendárnych politicko-náboženských bojovníkov - akýchsi arabských Rambov. Džamalov 10-ročný syn pri jednom z izraelských útokov na mesto začal písať svoj testament, kde stojí: "Celému palestínskemu svetu... ak sa stretnete s izraelských vojakom alebo kolaborantom, zabite ho". Na ilustráciu a vysvetlenie nakreslil lietadlo, bombardujúce jeho školu.
Hamas a fundamentalistické hnutie Islamský džihád podporujú filozofiu "martýrov", pričom ako príklad uvádzajú úspešnú činnosť libanonského Hizballáhu v boji proti izraelskej armáde. Podľa palestínskych islamistov sú samovražedné útoky jedným zo spôsobov ako skoncovať s izraelskou okupáciou. Le Monde však pripomína, že hlavnou silou Hizballáhu bola vždy gerila a nie "mučeníci", ktorých podstata navyše nemá nič spoločné s chápaním súčasného politického martýra v Palestíne.
Neúspešné mierové rokovania, sankcie, izraelské útoky, zlá ekonomická situácia a neschopná palestínska samospráva nedávajú Palestínčanom veľmi na výber. V tejto situácii je pre nich samovražedný atentát jedinou možnosťou ako sa pokúsiť o zmenu a spochybniť nadradenosť Izraela, ktorého vojenská prevaha je voči atentátu bezmocná. Navyše, atentátnici, ktorí v tomto živote nevidia žiadnu perspektívu, zomierajú s prísľubom raja, uzatvára Le Monde.
