Na základe výsledkov po zrátaní takmer všetkých (98,3 percenta) odovzdaných hlasov je jasné, že žiadna strana nezískala absolútnu väčšinu. Predpokladá sa, že doteraz vládna Nórska robotnícka strana (NDA) si napriek výrazným stratám v 165-člennom parlamente udrží pozíciu najsilnejšieho zoskupenia a obsadí 43 kresiel (doteraz 65). Jej hlavný rival, Konzervatívna strana, získala 38 mandátov (doteraz 22).
Výsledky sociálnych demokratov - najhoršie od roku 1924 - znamenajú, že strana - ak chce zostať vo vláde - bude musieť, po prvý raz za 114 rokov svojej histórie vstúpiť do koalície so spriaznenými subjektmi. Premiér Jens Stoltenberg už vyhlásil, že vo funkcii chce zostať s podporou iných strán.
Stotenbergovi však môžu zámer prekaziť jeho pravicoví oponenti z nesocialistického bloku, líder Konzervatívnej strany Jan Petersen a šéf kresťanských demokratov Kjell Magne Bondevik, ktorý bol premiérom v koalícii zvrhnutej pred rokom socialistami. Pravicové strany získali spoločne jasnú väčšinu 88 kresiel
Pravá časť nórskej politickej scény je však rozdelená na dve krídla vedené konzervatívcami a kresťanskými demokratmi. Konzervatívci (38) spolu so Stranou pokroku (26) a malou Stranou pobrežia s jedným mandátom budú mať 65 poslancov, koalícia troch strán okolo Bondevika 34 kresiel (doteraz 42).
Petersen, ktorý by chcel vytvorit konzervatívcami vedenú koalíciu, vyhlásil, že nastal časť otvoriť rokovania o vytvorení vlády.
Premiér Stoltenberg okamžite reagoval apelom na Bondevika a jeho koaličných partnerov, že ich politika je bližšia sociálnym demokratom, ako extrémne pravicovej Strane pokroku.
Bondevik sa zatiaľ nevyjadril s tým, že najprv musí preskúmať výsledky volieb. "Chceme zmenu," povedal a dodal, že jeho strana má viac záujem na získaní vplyvu, čo možno chápať ako výzvu na obe strany.
Nórske zákony neumožňujú rozpustenie parlamentu, Störtingu, a vypísanie predčasných volieb. Táto skutočnosť sa prejavuje častými zmenami vlád - v ostatných rokoch len málo kabinetov, ak vôbec nejaký, vydržalo celé štvorročné obdobie.
