Sarajevo 4. septembra (TASR) - Medzinárodní predstavitelia dnes ocenili operáciu polície bosnianskej Srbskej republiky (RS), ktorá v stredu podnikla prvý pokus o zatknutie Radovana Karadžiča. Policajnú akciu označili za znak ochoty spolupracovať s haagskym tribunálom OSN, kde je Karadžič jedným s najžiadanejších obvinených.
Akciu - aj keď neúspešnú - v meste Bijeljina na severovýchode Bosna ocenili Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), EÚ a NATO. Tribunál a Západ v minulosti obviňovali úrady RS z nedostatku politickej vôle k zatýkaniu podozrivých.
"Išlo o prvý prípad, keď sa bosnianska polícia zúčastnila na takejto operácii, a je to dobrý krok," povedala hovorkyňa prokuratúry ICTY Florence Hartmannová. "V takýchto operáciách by mali pokračovať, aby ho lokalizovali," dodala.
Hovorca Policajnej misie EÚ (EUPM) v Bosne Jan Oscar Solnes vyhlásil, že misia je "veľmi povzbudená" týmto prvým pokusom o zadržanie takého významného podozrivého. EUPM v Bosne monitoruje prácu miestnej polície a dohliadala aj nad stredajšou operáciou.
Mierová jednotka SFOR - ktorá v Bosne pôsobí pod velením NATO a v snahe zatknúť Karadžiča podnikla viacero neúspešných operácií - akciu miestnej polície označila za "významný krok k normalizácii v Bosne a Hercegovine".
Cieľom policajnej akcie bol dom pravoslávneho biskupa Vasilijeho, kde uskutočnili raziu na základe tipu, že Karadžič sa v ňom môže ukrývať. Táto informácia sa však ukázala byť nepravdivá.
Zásah odsúdila v RS vládna Srbská demokratická strana (SDS), ktorá ho označila za bezohľadný útok proti srbskej pravoslávnej cirkvi. "Je zrejmé, že včerajšia aktivita bola ďalšou v sérii akcií proti srbskej pravoslávnej cirkvi zameraných na zničenie jej povesti a cti," povedal hovorca SDS Dušan Stojičič.
SDS v roku 1990 založil Karadžič. V ostatných rokoch sa však strana od neho verejne dištancovala. Medzi bosnianskymi Srbmi však Karadžič zostáva značne populárny a tamojšie úrady dlho odmietali spolupracovať pri snahách o jeho zatknutie - obyčajne s odôvodnením, že nevedia, kde sa nachádza. Objavili sa aj špekulácie, že Karadžiča možno chráni srbská pravoslávna cirkev v Bosne.
Karadžič, počas vojny z rokov 1992-95 politický líder bosnianskych Srbov, čelí žalobe ICTY od roku 1995 - okrem iného za genocídu v súvislosti s masakrou v Srebrenici a obliehaním Sarajeva. Podľa najrozšírenejších predpokladov sa ukrýva v hornatej oblasti pri hraniciach RS s Čiernou Horou.
