aj slovinské médiá, to pokladajú za jeho odvolanie. Mnohé médiá uviedli podobné prípady z histórie, vyskytli sa aj vyhlásenia, že to je "posledný krok pred vojnou".
V nových slovinsko-chorvátskych sporoch, ktoré médiá označili za najhoršie od získania nezávislosti oboch krajín v roku 1991, však už v stredu zazneli pokojnejšie tóny. Šéf slovinskej vlády Anton Rop povedal po porade s koaličnými partnermi, že dúfa, že Chorvátsko nezriadi "výlučnú hospodársku zónu", ktorá by škodila Slovinsku. Ako povedal premiér, "to by nebolo dobré pre vzťahy v tejto oblasti."
Slovinský minister zahraničných vecí Dimitrij Rupel vysvetlil, že momentálne dramaticky vyzerajúci konflikt sa môže už v nasledujúcich dňoch urovnať. Rupel hovoril o prípadoch, ktoré sa opakujú takmer každé leto. Poukázal najmä na to, že Ľubľana podporuje euroatlantický integračný proces v každej jeho fáze. Premiér tiež povedal, že je presvedčený, že po chorvátskych parlamentných voľbách koncom novembra tam nacionalistická vlna pominie.
Nevyriešenou zostáva otázka priameho prístupu Slovinska k otvorenému moru. V stanovisku slovinskej vlády sa uvádza, že aj v komunistických časoch mala krajina voľný vstup k otvorenému moru, a podľa dohody medzi Slovinskom a Chorvátskom v roku 1991 to tak musí aj zostať. Ak Chorvátsko rozšíri hospodársku zónu na jadranský záliv Piran, budú môcť chorvátske úrady zastaviť každú loď smerujúcu do Slovinska. Tento záliv je na základe doteraz len parafovanej slovinsko-chorvátskej hraničnej dohody jediným slovinským koridorom na otvorené more.
