vládnou konferenciou, ktorá sa začne v októbri a ktorej úlohou bude vypracovať definitívny návrh znenia európskej ústavy.
Lídri členských i pristupujúcich krajín únie budú pri rokovaniach na medzivládnej konferencii vychádzať z návrhu ústavy, ktorý predložil Konvent o budúcnosti Európy a Fini dúfa, že sa vyhnú prílišnému rozoberaniu tohto návrhu, ktoré by viedlo opätovnému otvoreniu citlivých tém a odmietnutiu ťažko dosiahnutých kompromisov. Taliansko však podľa jeho slov bude trvať na tom, aby nová ústava hovorila aj o kresťanstve, napriek tomu že konvent takúto zmienku zamietol a obmedzil sa len na "kultúrne, náboženské a humanistické dedičstvo" Európy.
"Talianska vláda zastávala v tejto otázke jasnú pozíciu hneď od začiatku činnosti konventu a my sme svoj názor nezmenili. Považujeme za potrebné zahrnúť tam túto zmienku," povedal Fini novinárom na tlačovej konferencii po tom, čo predniesol svoj prejav pred Európskym parlamentom. Podľa neho by bolo "pokrytectvom nemať politickú odvahu" priznať v ústave EÚ, že rešpekt Európy voči ľudským právam pochádza z jej judaisticko-kresťanských koreňov.
S názorom Talianska sa okrem hlavy katolíckej cirkvi pápeža Jána Pavla II. stotožňujú aj prevažne katolícke Španielsko, Portugalsko a Poľsko. Medzi najväčšími odporcami zaradenia zmienky o kresťanstve do ústavy EÚ je naopak Francúzsko, v ktorom je odluka štátu od cirkvi jedným z ústavných princípov.
