Haag 2. septembra (TASR) - Juhoslovanský a srbský exprezident Slobodan Miloševič dnes požiadal sudcov haagskeho tribunálu OSN o minimálne dvojročné prepustenie na slobodu, aby sa mohol poriadne pripraviť na obhajobu v rámci procesu, v ktorom od februára 2002 čelí obvineniam z vojnových zločinov.
Predseda poroty Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Richard May však vyhlásil, že také dlhé prerušenie pojednávania je nemysliteľné.
"Potrebujem podmienky," vyhlásil Miloševič na osobitnom pojednávaní venovanom otázke prípravy na druhú fázu procesu. "Aj to najmenšie minimum času, ktoré by som potreboval, by prekročilo dva roky. Potrebujem ten čas na prípravu," dodal exprezident, ktorý čelí trom žalobám vzneseným v súvislosti s vojnami v Kosove, Bosne a Chorvátsku. Žaloby obsahujú 66 bodov, vrátane obvinenia z genocídy.
Žiadosť o podmienečné prepustenie Miloševič zdôvodnil potrebou priameho kontaktu bez vonkajšej kontroly so svedkami a potrebou priameho prístupu k potrebným dokumentom a zdrojom informácií.
Miloševič, ktorý sa pred súdom bráni sám, svoju obhajobu začne po tom, čo prokuratúra koncom tohto roka ukončí predkladanie svojich argumentov a predvolávanie svedkov.
Obžalovaný bude mať na obhajobu rovnaký počet pojednávacích dní a bude môcť povolať rovnaký počet svedkov ako prokuratúra počas predkladania žaloby. May dodal, že trojčlenný panel porotcov v krátkom čase prijme konkrétne rozhodnutie. Tiež rozhodne o tom, aký čas Miloševičovi poskytne na prípravu obhajoby.
Žalobca Geoffrey Nice vyhlásil, že Miloševič by mal na prípravu obhajoby dostať "maximálne veľmi obmedzený počet mesiacov". Nice argumentoval tým, že obžalovaný má výhodu prístupu k materiálom zhromaždeným prokurátormi. Ako dodal, Miloševič má tiež strategickú výhodu spočívajúcu v rozsiahlom prístupe k informáciám poskytnutým dvoma spoločníkmi, ktorí mu v procese pomáhajú.
"Je mimoriadne dobre informovaný. Nikdy nebol v pomykove pri kladení otázok" svedkom žaloby, povedal Nice na adresu Miloševiča.
Miloševič tvrdí, že ICTY neuznáva a odmieta obhajcu. Obžalovaný, ktorý má v cele počítač a v zákulisí mu pomáhajú dvaja právni poradcovia, podrobil tvrdému krížovému výsluchu značnú časť z 230 svedkov žaloby.
Exprezident vyhlásil, že ak má povolať rovnaký počet svedkov ako žaloba, bude potrebovať minimálne dva roky na prípravu. Zároveň požiadal o voľný prístup k osobám a dokumentom.
Na úvod procesu Miloševič deklaroval zámer predvolať ako svedkov viacerých prominentných politikov a diplomatov, vrátane exprezidenta USA Billa Clintona, bývalej šéfky americkej diplomacie Madeleine Albrightovej a generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana.
Miloševičom prizvaní svedkovia z radov medzinárodných politických predstaviteľov budú môcť pred ICTY predstúpiť, ak tribunál bude ich výpoveď považovať za relevantnú pre prípad. Clintonova administratíva podporovala a hostila rokovania, ktoré viedli k podpísaniu daytonských mierových dohôd a ukončeniu vojny v Bosne z rokov 1992-95. V tom čase bol Miloševič prezidentom Srbska a dohodu podpísal v mene bosnianskych Srbov.
Právnik Steven Kay - jeden z tzv. priateľov súdu, vymenovaných na zaistenie spravodlivého priebehu procesu - vyhlásil, že obžalovaný vzhľadom na dôležitosť procesu potrebuje "primeraný a dostatočný čas" na prípravu obhajoby. Potrebnú dobu však Kay bližšie nešpecifikoval.
"Príliš málo času by ho vážne poškodilo pri prezentácii obhajoby a znemožnilo efektívnu argumentáciu," povedal Kay a pripomenul, že v prípade ide o tri žaloby a tri vojnové konflikty.
Kay dodal, že v porovnaní s prokuratúrou má Miloševič obmedzené zdroje. Podľa neho má prokuratúra výhodu, keďže môže využívať materiál z predchádzajúcich procesov, ktoré sa konali pred ICTY, vytvoreným v roku 1993.
