Traja mŕtvi pri explóziách bômb v juhoruskom Krasnodare, desať zabitých ruských vojakov za posledné dni v Čečensku. Tak prebieha predvolebná prezidentská kampaň v povstaleckej republike.
Ešte nikdy nebola situácia v Čečenskej republike taká neprehľadná. Do prezidentských volieb organizovaných Moskvou zostáva niečo viac než mesiac.
„Ja nepôjdem, aj tak sa nič nezmení. Ani muž nebude hlasovať, hovorí sa, že partizáni všetkých, ktorí pôjdu voliť, vyhodia do vzduchu,“ hovorí štyridsaťdvaročná Malika z Grozného. Jej susedka Roza dodáva: „Keby som vedela, že môj hlas niečo zmení, že sa vojna skončí, tak by som išla. Ale v Kremli už aj tak vedia, kto bude prezidentom. Kadyrov, pretože im ide po ruke.“
Obe ženy rovnako ako väčšina obyvateľov by chceli, aby voľby zastavili beztrestné plienenie ozbrojencov bez rozdielu národnosti a aby sa začalo s obnovou zničenej krajiny a výplatou sľubovaných kompenzácií.
„Či bude prezidentom Čečen, Rus, alebo Tatár, je jedno, hlavne aby už bol pokoj,“ hovorí Malika a jej muž Ruslan nesúhlasne krúti hlavou. „Tatára by som bral, ale Rus nech si trénuje vládnutie u seba doma, kým sa to naučí inak než s pomocou tankov.“
Favorit je najmenej populárny
Podľa šéfky ruského Helsinského výboru Ludmily Alexejevovej má právo hlasovať 200-tisíc Čečenov. Na voľbách sa nesmú zúčastniť utečenci mimo Čečenska. Čečenského prezidenta však môže voliť aj 70-tisíc ruských vojakov (nezávislé zdroje uvádzajú dvakrát viac), ktorí zavádzajú v Čečensku ústavný poriadok. Budú sa riadiť rozkazom veliteľa a kolektívne teda zvolia človeka, ktorého si vybral Kremeľ.
Zdá sa, že ním stále je šéf čečenskej administratívy, bývalý hlavný duchovný gerily, teraz považovaný časťou obyvateľstva za vlastizradcu Achmat Kadyrov. Šesťdesiatdva percent Čečenov ho podľa nezávislých sociologických prieskumov nechce vidieť v prezidentskom kresle. Je tak najmenej populárnym politikom, ale vďaka podpore Moskvy najväčším favoritom.
Naopak najobľúbenejším je podľa Fondu verejnej mienky bývalý predseda ruského parlamentu Ruslan Chasbulatov, ktorý sa však kandidatúry vzdal.
Krajina bez perspektívy
„Celý deň sa trasiem hrôzou, či sa manžel vráti domov, vozí z Ingušska tovar a ja ho potom predávam na trhu. Buď ho môžu zobrať Rusi, alebo uniesť kadyrovci, alebo zastreliť partizáni za to, že nebojuje.“ Malika hodnotí situáciu presne.
„Mal som pocit absolútne žiadnej perspektívy,“ hovorí reportér americkej rozhlasovej stanice Sloboda Andrej Babickij, ktorému sa nedávno podarilo preniknúť cez ruskú blokádu do čečenských hôr.
Podľa neho sa civilisti teraz boja nielen ruských vojakov, ale i polooficiálnych ozbrojených skupín Achmata Kadyrova. Asi osemtisíc mužov sa preháňa po Groznom v drahých autách vybavených guľometmi a ruskí vojaci im salutujú. Sú známi únosmi ľudí, vraždami a tým, že ich nie je nikto schopný kontrolovať.
Ak by Kadyrov vo voľbách prehral, obrátia sa tieto bandy proti federálnej armáde a tá by okrem gerily mala v tyle ďalšieho nepriateľa.
Nezávislé Čečensko
A gerila? Nemá jednotné velenie, ale má jednotnú ideológiu. Nezávislé Čečensko pod islamskou zástavou. Mudžahedíni robia efektívne trestné výpravy proti ruskej armáde a čečenským kolaborantom. Časť obyvateľstva ich nenávidí, časť ich pokladá za hrdinov. Nikto z čečenských civilistov ich však neodsudzuje za to, že útočia i na ruských civilistov. „Keď u nás zomierali desaťtisíce civilistov, nikto o terorizme nehovoril a svet nás nechal napospas Rusom. Prečo by sme teraz mali ľutovať tých, ktorí boli k nášmu nešťastiu ľahostajní?“ hovorí Ruslan.
Voľby, ktoré ruský prezident Putin pokladá za krok k mieru, sú zatiaľ predovšetkým dôvodom na čoraz väčšie krviprelievanie a urýchľujú palestinizáciu konfliktu. Žiadny prezident ho nezastaví, kým sa radikálne nezmení postoj Kremľa. Stále viac i ruských analytikov sa domnieva, že bez pomoci medzinárodných vojenských jednotiek bude vojna trvať večne.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
