Slovo „podnikateľský barok“ široká verejnosť nepozná – vymysleli ho architekti. Používa sa v ich kruhoch a v kruhoch výtvarníkov a intelektuálov.
Pre nich je podnikateľský barok všeobecne zrozumiteľným termínom. Označuje stavebnú produkciu, ktorá už na prvý pohľad vzbudzuje negatívne reakcie – z rozličných dôvodov.
Sú nimi:
Nevkus ako gýčovitosť, nemodernosť, neadekvátnosť, nadsadenosť či nadradenosť.
Porušenie architektonických pravidiel ako zaberanie zelene, verejného parku, narušovanie životného prostredia i monumentálne nadstavby a s nimi ruka v ruke korupcia a čierne stavby.
Nekvalita ako používanie nekvalitných materiálov.
Čo hovorí architekt
Docent architekt Imrich Vaško hovorí, že spomínanými prejavmi architektonického megalomanstva riešia niektorí podnikatelia skrytú túžbu po nedosiahnuteľných ideáloch.
Označuje to ako zlú architektúru.
„A pritom nie je dôležité, či je fasáda domov historizujúca, alebo tam má nasadených betónových anjelikov a balustrády, ale či funguje. Či spĺňa nároky na užívanie, údržbu a ekonomiku prevádzky. Len dobrá architektúra umožní stavbe jej dlhotrvajúcu funkčnosť.“
Správanie typu ľudí, ktorí tento druh architektúry uprednostňujú, Vaško pomenúva aj ako „správanie mafiánov, ropných magnátov, politikov, nevzdelancov, ľudí, ktorí nevytvárajú trvalé spoločenské hodnoty“.
Podľa neho ide o investície „tých, ktorí prišli k peniazom ľahko, čudne a rýchlo“, a preto sú ich nároky „prehnané a často veľmi zlé“. Návratnosť tých peňazí pritom považuje za mizivú.
„Ku konzumentom podnikateľského baroka pritom možno v niektorých prípadoch zaradiť aj inú skupinu – umelcov tzv. poklesnutej ľudovej zábavy, televíznych bavičov či interpretačných umelcov.“
Nebezpečný? Nie. Nevýhodný
Napriek všetkému nepovažuje architekt Vaško podnikateľský barok za spoločensky nebezpečný jav.
„Je len dôsledkom reálneho spoločenského vývoja – a ak nie je v konflikte s verejnými záujmami, netreba sa ho báť.“
V konečnom dôsledku ho považuje za problém klientov, „ktorí si vyberajú neschopných architektov a investujú tak do projektov, kde zle vynaložené peniaze aj tak čoskoro odkryje čas“.
Ako je to vo svete
Podnikateľský barok nie je slovenským špecifikom.
Skoro identický vizuál ukazuje každý týždeň relácia hudobnej televíznej stanice MTV Cribs, ktorá sa sústreďuje na prezentáciu chát, domov, domčekov celebrít – podobný štýl nabubralosti denne vídať na obrázkoch sídiel známych ľudí amerického, austrálskeho i arabského bulváru.
Matkami podnikateľského baroka sú totiž najmä krajiny so „zlatokopeckou minulosťou“ – USA alebo arabské krajiny – i krajiny s totalitnou minulosťou – Čína, Poľsko, Slovensko.
Podnikateľský barok nemá prirodzené a dobré zázemie tam, kde je transparentná ekonomika, rozvinutá kultúra a spoločenská etika a kde funguje štátna správa. Ide o krajiny Beneluxu, Škandinávie, o Veľkú Britániu, Kanadu, Japonsko, Nový Zéland – ale aj o Českú republiku.
Tá má niekoľkostoročnú vyspelú architektonickú tradíciu, a tak je napriek štyridsaťročnej komunistickej minulosti ukážkovým katalyzátorom redukcie poklesnutého vkusu.
Čo hovorí klasik
Prvé zachované dielo, kde sú popísané technické i estetické požiadavky na architektúru, pochádza z 1. storočia nášho letopočtu.
Riman Marcus Vitruvius Pollion ako vyznávač pytagorovsko-platónskeho uctievania matematických foriem a proporcií vo svojich Desiatich knihách o architektúre hovorí: „Ak príroda stvorila ľudské telo tak, že jeho údy sú proporcionálne k celej postave, potom sa zdá správnou staroveká zásada, aby vzťah jednotlivých častí v budovách zodpovedal celku. Oko hľadá príjemný pohľad. Ak ho neuspokojíme uplatnením správnych proporcií a dodatočným vyrovnaním modulov, pridávajúc, kde niečo chýba, poskytneme divákom pohľad nemilý a bez pôvabu.“
Podľa Vitruviusa o kráse rozhoduje rovnako objektívna miera ako aj subjektívne podmienky videnia. „Krása zahrňuje všetko, čo bezprostredne teší zrak svojou proporciou a farbou, ale aj to, čo teší svojou účelnosťou, primeranosťou, užitočnosťou.“
Vďaka tomu sa v jeho teórii udržiavala rovnováha medzi funkčnou a formálnou krásou a tá rovnováha je presným protikladom nešváru dneška, ktorému sa hovorí podnikateľský barok či jednoducho – gýč.
Pripravili DAŠA MATEJČÍKOVÁ, ROMAN KRPELAN
