Stál pri zrode novembrových dní.
Bol jedným z mozgov revolučného diania.
Nazývali ho aj ideológom pravicových strán.
Napriek tomu sa držal akosi v úzadí – myslel, radil, konal ako politik, profesionálne sa však do tej society zaradil až vstupom do parlamentu po voľbách roku 1998.
Aby z neho sám, dobrovoľne – a asi aj sklamaný – odišiel.
Ako prvý v novodobej histórii.
Politológ Grigorij Mesežnikov napísal, že mu „praskli nervy“.
Zajac reaguje: „Nie je to tak, to rozhodnutie vo mne dozrievalo asi rok.“
Čo sa stalo
Odišiel krátko po tom, čo kongres DS zvolil na post predsedu Ľuda Kaníka, a krátko po tom, čo zo strany vystúpil.
Nešlo o hysterickú reakciu?
„Odchod nebol hysterický, bol logický. Až do kongresu som nijakým spôsobom nešiel s vnútornými problémami DS na verejnosť. Ale toto vedenie už robí inú politiku. Má na to plné právo, ale to nie je politika, za ktorou by som vedel stáť. Chce byť modernou liberálnou stranou – ja viac inklinujem ku konzervativizmu.“
Zároveň tvrdí, že ho vnútorne trápilo ocitnutie sa koalície vo vnútornom rozklade, stagnovanie reformy verejnej správy, ekonomickej reformy a boja proti korupcii.
„Musel som sa rozhodnúť – či ešte sedieť v parlamente a pozerať sa na to, alebo mám robiť niečo, čo pokladám za zmysluplné.“
Slovenskú politickú scénu považuje za deformovanejšiu ako pred rokom 1998.
„Znie to všeobecne, ale bude to mať praktické dôsledky. Pretože ľudia teraz ešte viac veria nesplniteľným sľubom ako čitateľnosti politických strán. Znova je tu nejaká nová politická strana – Smer alebo ANO. A nečudo, že ide o strany s ľubozvučnými názvami, ktoré nemožno odvodzovať od jasne pomenovaných politických hodnôt. Smer – ale aký? Dopredu, dozadu, nabok? ANO je veľmi milé slovo – ale áno k čomu? Obsahy týchto politických strán nemožno odčítať. A pritom politika nemá byť laboratóriom na experimentovanie.“
Čo robí
Dokončuje literárne veci, čo rozpísal za posledných osem rokov. Knihu Dvanásť rokov po, literárno-vednú prácu Estetika zrenia, monografiu o Jánovi Johanidesovi a chcel by dať dohromady pokračovanie spoločenských esejí.
S príznačným pracovným názvom – Hybridná spoločnosť. (dam)
