29. augusta 1943, napísal Rasmussen v príspevku pre denník Politiken, že "politika, ktorú podporovali všetky veľké dánske politické strany, bola naivná a odsúdeniahodná."
Po vstupe nemeckých jednotiek do Dánska v roku 1940 nariadila vláda odovzdať krajinu bez akéhokoľvek odporu Nemcom a ponúkla Hitlerovi spoluprácu pri zásobovaní nemeckých jednotiek dánskymi agrárnymi produktmi. Ako protislužbu mohla dánska vláda zostať pri moci, sama riadiť krajinu a udržať ju mimo vojenského konfliktu. Proti tejto politike sa postavili len komunisti. Rasmussen, ktorého strana tiež podporovala vládnu líniu, sa ako prvý šéf vlády od konca vojny oficiálne dištancoval od "politiky spolupráce".
Účasť Dánov v irackej vojne odôvodnil Rasmussen začiatkom roka aj tým, že chcel ukončiť tradičnú dánsku politiku "vyhýbať sa veľkým konfliktom."
