Berlín 29. augusta (TASR) - Nemeckí historici odmietajú vyhlásenia poradkyne amerického prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezzy Riceovej, ktorá porovnala útoky na americké jednotky v Iraku po páde režimu Saddáma Husajna s akciami posledných nacistických bojovníkov po skončení druhej svetovej vojny.
Podľa Riceovej napriek kapitulácii nacistov v máji 1945 niektorí bojovníci verní nemeckému vodcovi Adolfovi Hitlerovi pokračovali v protispojeneckých akciách a sabotážach.
Tento druh odporu však podľa Riceovej nijakým spôsobom nenarušil totálne víťazstvo Američanov a ich spojencov, ktorí mali Nemecko pod úplnou kontrolou.
Podobnosť medzi nestabilitou v Nemecku v mesiacoch nasledujúcich po kapitulácii Tretej ríše a súčasnými problémami amerických vojsk v Iraku podčiarkol aj minister obrany USA Donald Rumsfeld, ktorý tento argument použil na čoraz viac spochybňovanú vojenskú prítomnosť Američanov v Iraku.
Ako zdôraznil historik pre vojenské otázky v mníchovskom Inštitúte súčasnej histórie Christian Hartmann, aj keď nacisti podnikli v povojnových rokoch niekoľko útokov, ich dosah bol zanedbateľný. Poslední nacistickí bojovníci, tzv. Werwolfovia, boli skôr fantómom, než realitou, uviedol Hartmann pre francúzsku tlačovú agentúru AFP.
Situácia v Iraku je podľa neho diametrálne odlišná - počet smrteľných útokov už ďaleko prekročil bilanciu akcií Werwolfov. Od oficiálneho vyhlásenia ukončenia bojov v Iraku 1. mája prišlo podľa najnovších informácií pri útokoch v krajine o život už 140 amerických vojakov.
Hartmann dodáva, že porovnanie zlyháva hneď z troch hlavných dôvodov. Irak je napriek škodám veľmi vzdialený od miery deštrukcie Nemecka v roku 1945, najmä pokiaľ ide o štruktúru ozbrojených síl a nacistickej strany, odkiaľ mohol vychádzať nostalgický odpor proti spojeneckej okupácii.
Irak a jeho obyvatelia takisto nemajú rovnaký pocit hanby a zodpovednosti, ktorú mohli cítiť Nemci po druhej svetovej vojne a holokauste. Navyše, napriek barbarstvu národnosocialistického režimu má Nemecko hlboké korene v západnej kultúre a v tradíciách, vďaka čomu mohli Spojené štáty ľahšie uspieť, keďže sa stretli so širokým prijatím pre svoj nový demokratický poriadok, pripomína Hartmann.
