Lagos 8. septembra (TASR) - Minimálne 50 osôb zahynulo podľa svedkov pri zrážkach medzi moslimami a kresťanmi, ktoré v piatok prepukli v nigérijskom meste Jos.
Prezident Olusegun Obasanjo vyzval na upokojenie situácie a do mesta v centrálnej časti krajiny (asi 1000 kilometrov severovýchodne od Lagosu) vyslal armádu. "Keďže sme ľudia, spolužitie vyvoláva napätie, to však nesmie viesť k násilnostiam alebo vražedným popudom. Takéto veci sú hanbou pre nás ako ľudí," vyhlásil v rozhlasovom prejave.
V snahe zastaviť krviprelievanie, ktoré prepuklo v piatok večer v čase moslimských modlitieb, úrady v meste vyhlásili zákaz vychádzania platný od 18.00 h do 06.00 h, pouličné prestrelky medzi mladými kresťanmi a moslimami však pokračujú. V meste horí niekoľko kostolov a mešít. Obyvatelia utekajú zo svojich domov, alebo sa zoskupujú, aby sa mohli lepšie chrániť.
Podľa niektorých svedkov hlavné ulice štvormiliónového mesta blokujú mladíci vyzbrojení strelnými zbraňami, mačetami a tyčami. Štátne nemocnice sa plnia zranenými.
Krvavé násilnosti v Nigérii prepukli po tom, čo v niektorých severných štátoch minulý rok zaviedli šaríju, islamské právo. Dve vlny zrážok medzi kresťanmi a moslimami si v severnom meste Kaduna vyžiadali minimálne tisícku mŕtvych. Prevažne kresťanské vedenie mesta Jos možnosť zavedenia šaríje vylúčilo.
Presná príčina prepuknutia bojov nie je jasná, náboženské napätie v Jose však rástlo po tom, čo guvernér štátu pred mesiacom vymenovaní moslimského politika za predsedu štátneho výboru pre zmierňovanie chudoby.
Niektorí svedkovia tvrdia, že boje prepukli po tom, čo kresťanská žena v okolí hlavnej mešity prekročila zátarasu určenú na usmerňovanie dopravy počas piatkových modlitieb. Podľa iných sa žena snažila prejsť cez cestu zaplnenú moslimami, ktorí práve vykonávali modlitby. Následne prepukol spor, ktorý vyústil do ozbrojených zrážok.
Nigéria je so 120 miliónovou populáciou najľudnatejšou africkou krajinou a na jej území žije asi 250 etnických skupín. Sever Nigérie je prevažne moslimský, juh kresťanský, pričom náboženské násilnosti krajinu sprevádzajú od získania nezávislosti na Británii v roku 1960. Severania dominujú armáde a počas 15 rokov vojenskej vlády - tá skončila v roku 1999 zvolením Obasanju - získali obrovskú moc.
