O tesnom výsledku referenda o našom vstupe do EÚ si myslí: „Slovensko opäť potvrdilo svoj pretrvávajúci kocúrkovský trend ‚Len aby sme v hanbe nezostali…‘ V hanbe sme teda nezostali o tých 2,15 percenta.“
FOTO – TASR
Herec, moderátor a komik IVAN VOJTEK začal rozhovor východniarskym vtipom: „Pýta sa učiteľka v škole malého Janka: Máš domácu úlohu? Janko: Ta ňe? Učiteľka: Odpovedá sa celou vetou. A Janko: Ta ňemam. No nie je to geniálny vtip? Takéto milujem. Človek sa nemusí rehotať, stačí, keď sa mu oči zasmejú.“
Ľudia si vás s vašou rolou z televíznej vtipparády ‚A tento poznáte?‘ stotožnili. Chcú od vás vtipy, kde sa len objavíte.
„Na ulici ma stretli nejakí a chceli, aby som im povedal vtip, tak som sa opýtal: ‚A vy čo robíte?‘ Jeden odpovedal: ‚Som pekár.‘ Nemohol som odpovedať inak ako: ‚Tak vy mi doneste dva rožky a ja vám poviem vtip.‘“
Vy ste sa vraj hneď po narodení namiesto plaču smiali.
„Mama s otcom to tvrdili, aj doktor, ktorý ma rodil. Keď som bol rodičom na pohrebe, aj on tam bol. Aj na jednom, aj na druhom sa ma spýtal: ‚A tento poznáš?‘ A povedal mi vtip. To bol jeho reflex na to, čo sa stalo. Verím tomu, že som sa po narodení rehotal. Aj dnes sa rehocem. Len tak, zo života, že svieti slnko.“
Naozaj pôsobíte vyrovnane, spokojne a sebavedomo. Aj keď ste schudli.
„Vôbec sa tým nezaoberám. Nič špeciálne pre to nerobím. Nechudnem zámerne. Beriem to tak, že keď už ma raz Pán Boh stvoril takto, nebudem mu predsa kaziť jeho dokonalé dielo. To je aj návod pre ostatných, váhu treba zahodiť.“
Koľko ste vážili predtým a koľko máte teraz?
„A čo vás do toho? (Smiech.) Mám 41 rokov.“
Raz ste sa k svojej hmotnosti vyjadrili, že po skupinovom sexe netúžite, lebo sám osebe ste skupina. A tiež, že na vašu postavu sú aj slipy drahé.
„Za všetkým, čo som povedal, si stojím. A tie slipy by som skôr povýšil na trenírky.“
Niečo pre svoj výzor či zdravie predsa robiť musíte.
„Najzdravší je pre mňa vyprážaný rezeň, kurča alebo tatársky biftek. To je pre mňa racionálna strava. Ale nie, naozaj to nechávam voľne plynúť. No na druhej strane si nerobím zle. Snažím sa o to, nech tá rieka tečie tak, ako má. Prirodzene.“
Vaším receptom na nekonečný optimizmus je užívať všetky malé radosti, ktoré vytvárajú ten veľký pocit životného šťastia.
„Kto si neváži malé veci, nie je hoden veľkých. To hovorím svojej manželke už osemnásť rokov.“ (Smiech.)
Ste aj vášnivým rekreačným potápačom. Vraj ste sa na vašej minuloročnej dovolenke na Rodose skamarátili s chobotnicou?
„Potápanie je pre mňa jediným spôsobom, ako sa priblížiť bezváhovému stavu. Astronaut už zo mňa totiž nebude. Prečo človeku tak dlho trvá vycítiť priateľské a srdečné úmysly človeka, keď zviera to vie vycítiť okamžite? Tá chobotnica najprv sondovala, skúšala, či náhodou nemám chuť na šalát z chobotnice, a keď zistila, že nie, začala sa naša krásna hra. Vlastne som ju začal ja tým, že som ju ignoroval. S tou chobotnicou to bolo tak, ako je to so ženami. Keď ich dobýjate, nechcú vás ani za nič, a keď zistia, že prestávate naoko javiť záujem, začnú sa vám vtierať do priazne. Akurát, že žena nemá osem nôh.“
Veď vy to so ženami viete. Ako vysokoškolák ste po troch minútach v reštaurácii požiadali čašníčku o ruku. O dva roky ste si ju skutočne aj vzali. To požiadanie, to musel byť žart, nie?
„Kdeže! Nie, nič nie je náhoda, vážne som ju požiadal o ruku. Ona neváhala a v okamihu povedala áno. Tá iskra, to bolo asi tým, ako to vysvetlil aj Miro Šatan, že prečo sme boli takí dobrí v hokeji. Dá sa to zvaliť na chémiu.“
Ale tomu, že vám manželka až počas svadobnej hostiny ako manželovi oznámila, že je v druhom mesiaci, už veriť skutočne nemožno.
„Skutočne som o tom nevedel. Bolo to práve pri sviečkovej s brusnicami, presne medzi treťou a štvrtou knedľou. Povedala mi to len tak, mimochodom. Chcel som to hneď všetkým zvestovať, od radosti vykríknuť. Potom som však zistil, že to už aj tak všetci vedeli. Okrem mňa.“
Naozaj ste akoby veľké dieťa.
„Každý z nás je veľké dieťa aj vy, len sa za to hanbíte.“
