Informovala o tom v sobotu oficiálna iránska tlačová agentúra IRNA.
S odvolaním sa na iránskeho veľvyslanca v Rijáde agentúra uviedla, že členov al-Káidy zadržali v Iráne po Spojenými štátmi vedenej vojne v susednom Afganistane. Neuviedla však ich mená ani to, koľko osôb a kedy ich vydali.
Veľvyslanec tiež uviedol, že Irán a Saudská Arábia, ktoré sú moslimskými krajinami a vedúcimi producentmi ropy, podpísali dohodu v oblasti bezpečnosti a "preukázali pevné odhodlanie zlepšiť vzťahy vo všetkých oblastiach".
Pred týždňom IRNA citovala generálneho tajomníka Najvyššej rady pre národnú bezpečnosť Hassana Roháního, podľa ktorého Irán zmaril "širokú škálu" útokov plánovaných al-Káidou na jeho území.
Hoci je Teherán skalným politickým nepriateľom Washingtonu, odsúdil útoky v USA z 11. septembra 2001 pripisované al-Káide a ostro sa staval proti vláde radikálneho hnutia Taliban v Afganistane, ktoré poskytlo skupine Usámu bin Ládina útočisko.
Islamská republika však uznala, že jej dlhá východná hranica s Afganistanom sa dá len ťažko strážiť a viacerí unikajúci príslušníci al-Káidy mohli cez ňu nepozorovane preniknúť. Teherán tvrdí, že v uplynulom roku zatkol a deportoval okolo 500 podozrivých príslušníkov organizácie, ktorí prišli z Afganistanu a Pakistanu.
K zadržaným mali patriť viacerí čelní zástupcovia organizácie, no Irán ich odmietol menovať alebo vydať na vypočúvanie americkým úradom. Podľa spravodajských zdrojov medzi nimi mohli byť syn vodcu al-Káidy Saád bin Ládin, bezpečnostný šéf skupiny Egypťan Saíf al-Adil a jej kuvajtský hovorca Sulajman Abú Ghájs.
Washington v minulosti obviňoval Teherán z ukrývania členov al-Káidy a uvádzal, že mohli naplánovať bombové útoky v Rijáde, ktoré si 12. mája vyžiadali životy 35 ľudí. Pätnásti z 19 páchateľov atentátov v USA z 11. septembra 2001 boli občanmi Saudskej Arábie. Rijád pod tlakom Washingtonu spustil rozsiahly zásah proti extrémistom.
