erozhodli, ale ak sa rozhodneme pre vyslanie vojakov, bude ich zhruba 10 000," povedal šéf tureckej diplomacie. Ako dodal, on sám je skôr za vyslanie vojakov do Iraku. Gül sa domnieva, že Turci v Iraku nebudú tak častým terčom útokov zo strany prívržencov bývalého režimu ako Američania. "Pre Iračanov turecký vojak nie je to isté ako americký vojak. My nie sme ich nepriatelia," povedal.
V piatok o tejto otázke rokovala aj turecká Rada národnej bezpečnosti. Napriek očakávaniu sa však k prípadnému vyslaniu vojsk do Iraku nevyjadrila. V zápisnici z rokovania sa uvádzajú len všeobecné konštatovania o nevyhnutnosti stabilizácie Iraku. Vláda by mala o Iraku rokovať v pondelok a parlament v polovici septembra. Vyslanie vojsk do Iraku presadzuje najmä turecká armáda. "Ak je nestabilita v krajine, s ktorou susedíme, nemôžeme zostať mimo," argumentuje zástupca náčelníka štábu tureckej armády Jásar Bujukanit. Niektorí vplyvní politici, a najmä verejná mienka sú proti zaangažovaniu Turecka do operácií v Iraku.
Postoj Turecka k otázke Iraku na istú dobu ochladil vzťahy tejto členskej krajiny NATO so Spojenými štátmi. Najmä po tom, čo Turci odmietli Američanom útočiť na Irak z ich územia. Turecká vláda napriek tomu po začiatku amerického útoku vyslala vojakov do severného Iraku. Žijú tam totiž Kurdi, ktorí by získaním väčšej autonómie mohli posilniť aj separatistické chúťky tureckých Kurdov. Turecko-americké vzťahy sa ešte viac skomplikovali po tom, čo v júli Američania vyhostili zo severného Iraku 11 vojakov tureckých špeciálnych síl.
