Priština 7. septembra (TASR) - Predseda Demokratického zväzu Kosova (LDK) Ibrahim Rugova dnes vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby uznalo nezávislosť provincie.
Predseda najväčšej politickej strany v prevažne Albáncami obývanej provincii vyhlásil, že nezávislosť Kosova je istá vec a Belehrad sa môže do diskusie o jeho budúcnosti zapojiť len v rámci medzinárodnej konferencie.
"Belehrad sa môže zúčastniť na medzinárodných rokovaniach, ak sa uskutočnia. Ja - rovnako ako iné politické sily v Kosove - požadujem, aby bola nezávislosť Kosova uznaná čo najskôr," povedal Rugova na tlačovej konferencii zorganizovanej pri príležitosti odovzdania kandidačnej listiny LDK pre všeobecné voľby vypísané na 17. novembra.
V rovnakom zmysle sa vyjadril aj líder Ochranného zboru Kosova (TMK) Agim Ceku, podľa ktorého si všetci Albánci želajú nezávislosť Kosova a tento cieľ treba dosiahnuť spoluprácou s medzinárodným spoločenstvom.
"Keď ten čas príde, Albánci budú mať armádu na obranu nového štátu," vyhlásil v Prištine bývalý veliteľ medzičasom rozpustenej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), ktorý počas konfliktu zo začiatku 90-tych rokov pôsobil ako dôstojník chorvátskej armády. "Pracujeme na tom, a ak by sme si v tejto veci neboli istí, nebol by som tu," vyhlásil Ceku na svojom prvom stretnutí so srbskými novinármi.
Ceku podľa vlastných slov nemá informácie o tom, že by haagsky tribunál OSN proti jeho osobe viedol vyšetrovanie kvôli vojnovým zločinom spáchaných na Srboch v Chorvátsku a v Kosove.
Zároveň sa vyslovil proti návratu juhoslovanskej armády do Kosova. Tento krok by podľa neho provinciu destabilizoval a armáda by sa stala terčom útokov. "Neviem, prečo by sa mali (juhoslovanskí vojaci) vrátiť, keďže by sa na nich mohlo zaútočiť. A som presvedčení, že k útokom by došlo. Preto je lepšie, ak neprídu," dodal Ceku.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď skončili nálety NATO proti JZR vyvolané násilnosťami vtedajšieho belehradského režimu proti kosovským Albáncom. Na základe vojensko-technickej dohody o ukončení náletov medzi alianciou a Belehradom sa z provincie stiahli všetky juhoslovanské a srbské jednotky. Na hraniciach medzi provinciou a zvyškom JZR bola vytvorená päť kilometrov široká pozemná bezpečnostná zóna, do ktorej mali jednotky Belehradu zakázaný vstup. Začiatkom tohto roku NATO nárazníkové pásmo postupne zrušilo.
