Priština 7. septembra (TASR) - Režim bývalého juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča sa v rokoch 1998-99 v Kosove nedopustil genocídy. K tomuto záveru dospel Najvyšší súd Kosova, orgán riadený správou OSN v provincii.
Bezpečnostnými silami Belehradu spáchané násilnosti, vrátane vyháňania kosovských Albáncov, "nemožno kvalifikovať ako genocídu, keďže cieľom nebolo zničenie albánskej etnickej skupiny, ale jej násilný odchod z Kosova", uvádza sa vo vyjadrení súdu. Srbskými jednotkami spáchané násilnosti možno kvalifikovať ako zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny.
Najvyšší súd, zložený z dvoch medzinárodných predstaviteľov a jedného Albánca svojím verdiktom zrušil platnosť rozsudku proti kosovskému Srbovi Miroslavovi Vučkovičovi, ktorého z albánskych porotcov zložený okresný súd v Kosovskej Mitrovici uznal vinným z genocídy a odsúdil na 14 rokov väzenia. Vučkovič je od 23. augusta v mitrovickom väzení a teraz čaká na nový proces.
Súd OSN svoje rozhodnutie oprel o Ženevskú konvenciu z roku 1948, ktorá genocídu definuje ako zámer "zničiť - úplne alebo čiastočne - národnostnú, etnickú, rasovú, alebo náboženskú skupinu ako takú".
Viacerí medzinárodní predstavitelia v minulosti vyjadrili obavy o zaobchádzanie so Srbmi justičným systémom provincie, v ktorom dominujú miestni Albánci.
Kontroverzný verdikt najvyššieho súdu však rozhorčil Albáncov a niektorí činitelia OSN ho údajne chcú napadnúť. Podľa BBC sú niektorí predstavitelia OSN s rozhodnutím hlboko nespokojní a začali kampaň na jeho zrušenie.
Rozhodnutie zrejme obnoví debatu o tom, či by mal byť Miloševič, ktorého koncom júna vydali do Haagu, obvinený v súvislosti s Kosovom aj z genocídy. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Miloševiča a ďalších štyroch predstaviteľov jeho režimu v máji 1999 obžaloval zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných v Kosove. O rozšírení žaloby proti exprezidentovi o genocídu sa hovorí v súvislosti s konfliktom v Bosne, prípadne Chorvátsku.
Kosovský najvyšší súd rozhodnutie prijal po tom, čo na území Srbska mimo Kosova odhalili viacero masových hrobov s telami kosovských Albáncov, ktoré v čase konfliktu z provincie odviezli v snahe utajiť páchané násilnosti. Odhalenia prispeli k zmene verejnej mienky v Srbsku smerom k uznaniu, že Miloševičov režim páchal vojnové zločiny. Podľa srbských úradov je na území krajiny (mimo Kosova) pochovaných asi 800 albánskych obetí.
