kte. Ak chcel tento samovrah okrem Izraela zaútočiť aj na Ameriku, tak treba uznať, že jeho kolega v Iraku bol úspešnejší. Nálož pred centrálou OSN v Bagdade totiž nepochovala len diplomata Sergia Vieiru de Mella, ale aj tvrdenia Washingtonu, že má situáciu v Iraku pod kontrolou.
Útok na OSN je špičkou spomedzi útokov na tzv. ľahké ciele, medzi ktoré patrila aj jordánska ambasáda, ropovody či vodovod. Sabotáže a atentáty dokazujú, že odpor v Iraku je aj napriek smrti dvoch Saddámových synov a intenzívnej honbe na bývalého diktátora čoraz organizovanejší a prefíkanejší. Dokonca až tak, že v bezpečí nie je nikto, nielen americkí vojaci, ale aj diplomati a tí, ktorí sa chcú zúčastňovať na obnove krajiny, konštatuje Pravda.
OSN sa po atentáte nenechala zastrašiť. Vo svojej práci bude pokračovať, spolu s ostatnými štátmi však bude od Američanov žiadať záruky bezpečnosti. Práve tie chcela Bushova vláda presunúť aj na iné krajiny. Tie sa však budú po poslednom atentáte asi zdráhať. Mať dnes v Bagdade svojich ľudí je nielen drahé, ale aj čoraz riskantnejšie.
Je to irónia, keď vojna, ktorú Bush štartoval v rámci boja proti terorizmu, dala teroristom priestor. Pred Saddámovým pádom totiž v Iraku nikto na ľudí z OSN neútočil, uzatvára Pravda.
