Mníchov 7. septembra (TASR) - Nová kniha plná šokujúcich odhalení o bavorskom kráľovi Ľudovítovi II. (1845-86) uštedrila veľkú ranu bavorským rojalistom, pre ktorých bol tento svojrázny monarcha symbolom starých dobrých čias.
Po prvý raz v histórii sa totiž potvrdila nielen homosexuálna orientácia čudáckeho kráľa, ale aj existencia kráľových mnohých mladých milencov.
Pravda o kráľovi z dynastie Wittelsbachovcov, ktorý je všeobecne známy ako staviteľ rozprávkových zámkov v Bavorsku, prináša kniha Roberta Holzschuha z Aschaffenburgu, ktorý pred dvoma rokmi kúpil 27 nepublikovaných listov Ľudovíta II. za 180.000 mariek.
V knihe s názvom Stratený raj Ľudovíta II. Holzschuh na základe štúdia listov uvádza, že Karl Hesselschwerdt, kráľov verný tajomník a blízky priateľ, pravidelne dodával monarchovi nových milencov. Dlhý zoznam uvádza mená mnohých komorníkov, lokajov a sluhov, ktorých kráľ niekedy oslovoval menom, inokedy sa uspokojil s oslovením "anjelik".
Ľudovít II. bol však podľa Holzschuha v otázke nových milencov prieberčivý - počas svojich ciest po krajine napríklad vyžadoval len po nemecky hovoriacich a "dobre vybavených" chlapcov.
Listy sa nikdy nemali dostať do rúk nijakému smrteľníkovi, pretože kráľ prirodzene na konci každého listu prikazoval Hesselschwerdtovi, aby ich spálil. Len vďaka komorníkovej neposlušnosti dnes možno pochopiť kráľovu povahu a osobnú tragédiu, ktorá sa skončila politickou drámou.
Posledný list z Holzschuhovej zbierky, ktorý nešťastný monarcha napísal len šesť týždňov pred tragickou smrťou v jazere Starnberger neďaleko Mníchova, údajne neobsahuje žiadne známky šialenstva či nervového vypätia.
Ľudovít II. v tom čase zápasil s katastrofálnou finančnou situáciou a prostredníctvom vyslancov v Indii, Perzii či Konštantínopole sa snažil získať úver pre skrachovanú dynastiu Wittelsbachovcov. Vyslanci však kráľovi nepomohli, pokladnica ďalej zívala prázdnotou a v mníchovských krčmách sa množili vtipy plné narážok na Ľudovítov ľúbostný život.
Bavorský parlament sa napokon rozhodol zakročiť a zbavil kráľa všetkej moci, čím len urýchlil samovraždu nešťastného monarchu, ktorú lojálni monarchisti doteraz považujú za vraždu.
3 vi dem
