Paríž 7. septembra (TASR) - Tisíce ilegálnych utečencov, ktorí sú umiestnení v stredisku Sangatte vo Francúzsku v blízkosti vchodu do tunela pod Lamanšským prielivom, vyvolávajú napätie medzi Francúzskom a Veľkou Britániou i polemiky v týchto krajinách.
Utečenci sa chcú za každú cenu zo strediska dostať do Veľkej Británie a požiadať o azyl, informuje v dnešnom čísle denník Le Monde.
Prílev ilegálnych utečencov do Sangatte, spravovaného Červeným krížom, sa počas leta zvýšil, čo vyvolalo polemiku vo Veľkej Británii. Konzervatívna tlač kritizovala imigračnú politiku vlády premiéra Tonyho Blaira. Ten istý prílev utečencov spôsobil aj spory vo francúzskej vláde pluralitnej ľavice Lionela Jospina.
Ministerka práce a sociálnych vecí Elisabeth Guigouová v rozhovore pre Le Monde potvrdila, že treba znížiť počet utečencov v tábore Sangatte a časť z nich umiestniť niekde inde. Lenže minister vnútra Daniel Vaillant pokladá za nevhodné, aby sa vytvoril ďalší tábor pre ilegálnych utečencov v Bailleul, o čo požiadalo ministerstvo práce a sociálnych vecí.
V noci na utorok zomrel 20-ročný utečenec z Iraku, keď ho zrazilo auto v blízkosti tunela. Ide o piatu obeť v tomto roku z radov utečencov, ktorí sa chcú dostať do V. Británie. V nej sú podmienky prijatia žiadateľov o azyl priaznivejšie ako vo Francúzsku.
Situácia utečencov v Sangatte nastoľuje otázku harmonizácie azylovej politiky v Európe, konštatuje Le Monde.
Právo na azyl sa zakladá na Medzinárodných ženevských konvenciách, podpísaných 28. júla 1951, a doplnených protokolom z roku 1967 o štatút utečenca. V nich sa presne popisuje, v akých prípadoch sa konvencia uplatňuje, uvádza denník Libération.
Konvencie podpísalo 137 krajín. Aj všetky krajiny EÚ sú signatármi konvencií. Odkedy vstúpila do platnosti doplnková Konvencia k Schengenskej dohode a Dublinská dohoda, sa dosah Ženevských konvencií znížil. Mnohí pozorovatelia s ľútosťou hovoria o náraste prekážok na ceste žiadateľa o azyl z jeho domovskej krajiny až po prístup k procedúram v prijímajúcej krajine.
Predstavitelia vlád v európskych krajinách zastávajú názor, že mnohí žiadatelia o azyl sa usilujú zlepšiť si ekonomické postavenie a sú vlastne ekonomickými migrantmi.
Od roku 1989 o politický azyl v Európe požiadalo vyše päť miliónov ľudí. Vrchol sa dosiahol začiatkom 90. rokov, čo vyvolala vojna v bývalej Juhoslávii: v roku 1992 požiadalo o azyl rekordných takmer 700.000 ľudí. Postupne sa nápor utečencov zmenšoval aj vplyvom reštriktívnych politík v európskych krajinách.
V roku 2000 o azyl v európskych krajinách žiadalo 390.000 ľudí. Najviac žiadateľov bolo z bývalej Juhoslávie, ďalej Iraku, Afganistanu, Iránu a Turecka. Po desiatich rokoch, počas ktorých bolo najžiadanejšou krajinou Nemecko, sa pre priaznivé azylovépodmienky cieľovou krajinou stala Británia.
Za prvých šesť mesiacov tohto roku požiadalo v 23 európskych krajinách o azyl takmer 200.000 utečencov, najviac z Afganistanu a Iránu, za nimi nasledujú tureckí Kurdi. Vyhľadávanou krajinou je popri Británii znova Nemecko.
