Kislovodsk 7. septembra (TASR) - Prezident Ruska Vladimir Putin dnes pripustil možnosť rokovaní s najvyšším vedením čečenských separatistov, ktoré v minulých dňoch navrhol pravicový poslanec ruskej Štátnej dumy Boris Nemcov.
"Sme pripravení na akékoľvek kontakty s kýmkoľvek," konštatoval prezident Putin v meste Kislovodsk počas svojej návštevy Kaukazu a južných regiónov Ruska s tým, že vodca čečenských separatistov Aslan Maschadov by musel súhlasiť s tromi podmienkami: uznaním zvrchovanosti Ruska, zložením zbraní a vydaním vodcov banditov, "ktorí majú ruky až po lakte od krvi ruského národa".
"Rokovania sú lepšie než všetky silové riešenia," podčiarkol Putin. Ako vysvetlil, poslanec Nemcov by mal sprostredkovať rokovania do troch mesiacov. V opačnom prípade Putin iniciatívnemu poslancovi odporučil, aby vyvodil politickú zodpovednosť a vzdal sa svojho poslaneckého mandátu.
Nečakaný Putinov súhlas s podmienečnými rokovaniami s oficiálne neuznaným vedením čečenských separatistov prichádza deň po tom, ako iniciatívu Nemcova ostro odsúdil penzionovaný ruský generál a dnes predstaviteľ prezidenta v južnom federálnom okruhu Viktor Kazancev. "Žiadne rokovania s Maschadovom nebudú. Vhodná doba už pominula," tvrdil vo štvrtok Kazancev a Maschadova a jeho ľudí označil za banditov.
Na štvrtok 6. septembra pripadlo 10. výročie zvrhnutia sovietskej moci v bývalej Čečensko-ingušskej autonómnej sovietskej socialistickej republike a príchodu do vlády militantnej skupiny združenej okolo vtedajšieho sovietskeho generála Džochara Dudajeva.
Ozbrojenci z organizácie Kongres čečenského národa zaútočili 6. septembra 1991 na budovu politickej osvety v Groznom, kde zasadal autonómny Vrchný soviet. Šéfom dočasnej vlády sa stal Dudajevov pobočník Jarag Mamodajev.
Druhá vojenská kampaň Moskvy v Čečensku od polovice 90. rokov síce priniesla formálnu kontrolu nad celým územím, v bezpečí však v Čečensku nie sú ani civilisti, proruskí úradníci, ani federálni vojaci a policajti. Denne sa podarí zneškodniť niekoľko náloží nastražených na komunikáciách proti federálnej technike, ruské jednotky sú však so železnou pravidelnosťou z ľahkých zbraní ostreľované. K útokom dochádza väčšinou na juhovýchode krajiny, ale incidenty sa opakujú aj na rozľahlých predmestiach hlavného mesta Groznyj.
Vojenská kampaň v Čečensku predstavuje pre Moskvu aj veľkú finančnú záťaž. Okrem výdajov na muníciu a techniku značná časť prostriedkov ide na výplatu žoldu vojakom a dôstojníkom, ktorí išli do Čečenska bojovať dobrovoľne.
Prezident Putin zároveň na stretnutí s regionálnymi lídrami v Kislovodsku navrhol, aby kontrola nad policajnými silami v odštiepeneckej republike prešla opäť do rúk Čečencov. "Pokiaľ tam nedosiahneme poriadok a dokiaľ nedáme čečenskému národu možnosť pracovať v policajných orgánoch a ďalších službách, nič tam nedosiahneme," vyhlásil ruský prezident.
Presný časový termín realizácie tohto kroku Putin nepovedal. "Potrebujeme na to čas, trpezlivosť a tvrdú prácu," citovala v tejto súvislosti jeho slová agentúra Interfax.
Dva roky po opätovnom vpochodovaní ruskej armády do severokaukazskej republiky je tamojšia polícia úplne pod kontrolou Moskvy. Väčšina príslušníkov čečenskej polície sú Rusi. Zopár Čečencov v policajných uniformách je často cieľom útokov islamských militantov.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák)/3 tim ed
