Hamburg 16. augusta (TASR) - Čiernomorský polostrov Krym, patriaci Ukrajine a obývaný prevažne Rusmi, sa zrejme pomaly ale isto mení na zdroj konfliktov medzi kresťansko-pravoslávnym väčšinovým obyvateľstvom a národnostnou menšinou krymských Tatárov, píše nemecký spravodajský magazín Der Spiegel.
Približne štvrťmilióna Tatárov, ktorých Stalin označil v roku 1944 za kolaborantov s nemeckou okupačnou mocou a nechal deportovať do Strednej Ázie, sa po rozpade ZSSR vrátilo do svojej starej vlasti.
Jeden z popredných odborníkov na dejiny bývalého Sovietskeho zväzu Konstantin Satulin sa obáva, že polostrov Krym, ktorý dal Ukrajine v roku 1954 niekdajší sovietsky stranícky a štátny predstaviteľ Nikita Chruščov, by sa už čoskoro mohol stať novým Kosovom.
Obavy hlavne ruského obyvateľstva sa sústreďujú na baštu krymských Tatárov, mesto Bachčisaraj, ležiace na západe Krymu, blízko známeho čiernomorského prístavu Sevastopoľ.
Krymskí Tatári, známi vysokou mierou pôrodnosti, si vytvorili paralelné mocenské orgány a realizujú vlastnú daňovú politiku. Pred rastúcim vplyvom moslimských extrémistov s kontaktmi na Saudskú Arábiu varujú už aj niektorí umiernení predstavitelia krymských Tatárov.
Experti odhadujú, že moslimovia, ku ktorým sa hlási približne desať percent obyvateľov Krymu, môžu pri momentálnom masovom odchode Rusov z polostrova tvoriť už o dvadsať rokov v hospodársky zdevastovanom čiernomorskom turistickom raji polovicu obyvateľstva.
