Viedeň 6. septembra (TASR) - Za "akty bezprávia a pomsty" označil dnes český prezident Václav Havel Benešove dekréty, ktoré sa po II. svetovej vojne stali bázou pre odsun sudetských Nemcov a ktoré sa opierali výlučne o etnickú diskrimináciu.
Najvyšší predstaviteľ Českej republiky pripomenul, že aj keď sa po desaťročia tabuizovanú tému podarilo medzičasom zbaviť tohto štatútu, možné zrušenie dekrétov je ťažkou úlohou pre právnikov, pretože sa o tieto a iné dekréty právne opierala existencia Československa. Prípadné zrušenie platnosti týchto dokumentov musia preto precízne preskúmať právnici, aby sa ním nenarušil ústavný poriadok ČR. K morálnemu odsúdeniu postupu voči sudetským Nemcom už došlo, zdôraznil Václav Havel.
Český prezident však rozhodne odmietol spájanie historického spracovania problematiky Benešových dekrétov s odškodnením pre českých občanov nútene nasadených v ére nacizmu a takisto sa vyslovil proti spájaniu odškodnenia pre nich s požiadavkami na odškodnenie obetí odsunu.
Najvyšší rakúsku predstaviteľ, prezident Thomas Klestil podčiarkol, že v tragickej fáze novodobých dejín postihlo utrpenie a bezprávie tri milióny sudetských Nemcov a poznamenal: "Musíme sa zasadiť za to, aby (toto) utrpenie bolo uznané a za bezprávie sa (obetiam) dostalo odškodnenia." Hostiteľ vyzdvihol v tejto súvislosti význam dialógu a hľadanie spoločného riešenia bez hrozieb.
Obaja štátnici sa vyslovili dnes zhodne za "poeurópštenie" problematiky českej jadrovej elektrárne v Temelíne. Václav Havel uviedol, že cestou k riešeniu by bolo rýchle prijatie ČR do Európskej únie a dodal, že po uvedení zariadenia do plnej prevádzky bude elektráreň maximálne bezpečná. Už teraz by sa však malo hovoriť o zásadných otázkach jadrovej energetiky, konštatoval hosť z Prahy a avizoval, že požiada o názor nezávislých expertov, ktorí nie sú závislí od nijakej lobby. Ide o privážnu tému na to, aby sa stala predmetom straníckopolitických hier a populistických apelov na city, varoval český prezident.
Podľa Thomasa Klestila by sa obavy a strach obyvateľstva na rakúskej i českej strane hraníc mali brať vážne. Osobne som sa v súvislosti s poruchami vyslovil verejne za to, aby Temelín nebol uvedený do prevádzky a aby sme spoločne v rámci EÚ hľadali možnosť ako vystúpiť z tohto projektu. Európa by sa mala starať aj o jadrovú bezpečnosť, povedal Thomas Klestil a dodal, že Temelín preto považuje za test pre EÚ.
Rakúsky prezident sa v súvislosti s plánovaným vstupom ČR do EÚ vyslovil rozhodne proti hrozbám veta a hlasom volajúcim v jeho krajine po referende. "Objasnil som, že hrozby veta nepovažujem za nápomocné," konštatoval a potvrdil, že Rakúska republika podporuje rozšírenie EÚ, ktoré je v záujme celého starého kontinentu, vrátane jeho krajiny.
Prezident ČR vyzdvihol historický význam procesu rozširovania EÚ pre zjednotenie kontinentu a vyslovil sa za jeho pokračovanie. "Európa nesmie zostať rozdelená," zdôraznil a dodal, že jednotlivé dvojstranné problémy nesmú mať negatívny vplyv na celé rozširovanie.
Napriek nepriaznivému počasiu a problematickým témam charakterizovala jednodňovú návštevu českého prezidenta v Rakúsku mimoriadne srdečná atmosféra.
