Viedeň 6. septembra (TASR) - V priebehu posledných dvoch desaťročí sa v severných šírkach Zeme rozšírili plochy zelene, vyplýva zo štúdie, vypracovanej odborníkmi amerického Národného úradu pre vesmír a letectvo (NASA).
Táto na prvý pohľad potešujúca skutočnosť má však aj svoju tienistú stránku - dôvodom rozšírenia zelene do severských pásiem môže byť obávaný skleníkový efekt a celkové otepľovanie planéty, píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Kurier.
Na najnovších záberoch satelitov NASA možno vidieť, že v oblasti nad 40. stupňom severnej zemepisnej šírky sa od roku 1981 skutočne zväčšili oblasti pokryté zelenou vegetáciou. Ide o pásmo siahajúce od New Yorku cez Madrid až po Peking.
Vedecký pracovník Li Ming-čou z univerzity v Bostone tvrdí, že pásmo zelene sa nerozšírilo, len vegetácia zmohutnela. Družicové snímky ukázali, že v Euroázii je prírastok zeleného pásma intenzívnejší ako v Severnej Amerike, osobitne sa rozzeleňala stredná Európa a Sibír, kde tvoria väčšinu vegetácie predovšetkým lesy a drevnaté porasty.
V Euroázii sa okrem toho predĺžila vegetačná doba o 17 dní, jar sa v tejto geografickej oblasti začína o týždeň skôr a jeseň prichádza o desať dní neskôr. V Severnej Amerike sa vegetačné obdobie predĺžilo o 12 dní. Zo skleníkového efektu "profitujú" najviac Kanada a Rusko.
Odborníkov však takéto pozitívne správy netešia. Podľa ich názoru je dôvodom rozsiahlych vegetačných zmien a výskytu bujnej zelene nebezpečne sa zvyšujúci výskyt oxidu uhličitého a metánu v atmosfére.
Zvýšenie množstva oxidu uhličitého vedie síce k rozbujneniu vegetácie, zároveň však spôsobuje, že veľa druhov rastlín sa novým podmienkam nedokáže prispôsobiť a vyhynie.
