Manželka varí často, pózuje vtipne. Eduard Kukan varí málokedy, pózuje často. FOTO – ARCHÍV
Politici – vídavame ich vo vyžehlených oblekoch, počúvame ich výroky, ktoré sú niekedy naozaj skvostné. Najčastejšie si však na nich spomenieme, keď zrazu roztočia kolotoč zdražovania a spôsobia nám v peňaženkách malú revolúciu. Nám sa podarilo stretnúť ministra zahraničných vecí EDUARDA KUKANA v menčestrákoch, šiltovke a so slnečnými okuliarami, venujúceho sa úplne prozaickej činnosti – vareniu halušiek, jedeniu a pitiu piva.
V rezidencii rakúskeho veľvyslanca v Addis Abebe, čakanie na obed. Etiópia 1986.
Za akého kuchára sa pokladáte?
„Za slabého, varím málokedy. A keď už, tak iba čaj alebo vajíčka na rôzny spôsob. Moja manželka je veľmi dobrou kuchárkou. Rada varí a k sporáku by ma asi nikdy nepustila. Zrejme som si ju tak vychoval, alebo ona mňa, máme totiž rozdelenú prácu, a práve varenie je jej úlohou. V minulosti, keď som bol mladší, mal som viac času, manželka bola chorá a deti malé, vtedy som musel variť. Našťastie, všetci sme to prežili. Dokonca deti na to veľmi rady spomínajú. Pamätám si, varil som vtedy aj pstruhov, bola však z toho taká zaujímavá jednoliata hmota. Tak toto sú moje celkové kuchárske vedomosti. Ale priznám sa, ak by bolo naozaj zle a musel by som variť, určite by som zmobilizoval svoje sily. Keďže doteraz sa žiadna nebezpečná situácia nevyskytla, tak moje kuchárske bunky pokojne spia.“
Ako bývalý diplomat a terajší minister zahraničných vecí ste však pri znalostiach cudzokrajných kuchýň iste veteránom. Na ktorú kuchyňu nedáte dopustiť?
„Som veľký jedák, naozaj si pochutím na všetkom, takže nemôžem jednoznačne odpovedať. Ak mám možnosť vybrať si, neváham pri rôznych morských potvorách. Preto mi vyhovujú práve návštevy krajín, kde je more a kde mám možnosť dať si jedlo práve z čerstvých kreviet či chobotníc.
Keď ste sa ženili, vaša manželka bola veľmi mladá. Priznajme si, základom spokojného manželstva je dobre navarené jedlo. Ako to bolo na začiatku vášho manželstva s jej kuchárskou zručnosťou?
„Keď je človek mladý a zamilovaný, vôbec nad týmito vecami nerozmýšľa. Vtedy totiž výlučne rozhoduje srdce a buď sa to skončí dobre, alebo nie. U nás sa to skončilo veľmi dobre, čoho svedectvom je aj to, že sme spolu 47 rokov. Brali sme sa, keď mala manželka 19 rokov, bolo to z veľkej lásky, a potom prišlo na rad varenie. Je to dobrá kombinácia, nesťažujem si. Manželka je veľmi šikovný a zručný človek, aj keď priznávam, že na začiatku manželstva variť nevedela. Robila však veľké pokroky. Krátko po tom, ako sme sa vzali, pracovne som začal pôsobiť v Afrike, v Zambii, tam naozaj v kuchyni zmaturovala. Je totiž veľmi tvorivá. Často šla variť bez receptu a sama bola prekvapená, čo z toho vzniklo.“
Rudolf Schuster na začiatku svojho prezidentovania vyhlásil, že spolu s manželkou si vystačia s dvojplatničkou. Vy ste na čo ako kandidát kládli dôraz v kuchyni?
„Prezident by mal mať podľa mňa normálnu, modernú kuchyňu. A dvojplatnička tam vôbec nepatrí.“
Skúste si zaspomínať, ktoré jedlo vám najviac chutilo od vašej mamy, a naopak, ktorým jedlom si vás získa vaša manželka?
„Od mojej mamy mi veľmi chutil kelový prívarok. Keď som študoval v zahraničí a neskôr býval v Prahe, vedela vždy, čo mi má pripraviť pri príchode domov. Moja manželka je zase veľmi dobrá vo varení omáčok. Sviečková alebo stroganov od nej, to je naozaj paráda. Je pravda, že od omáčok sa priberá, no ja mám, našťastie, takú telesnú konštrukciu, že môžem zjesť čokoľvek a nevidieť to na mne.“
