Dole nové hlasovacie zariadenie pre konkrétneho poslanca, hore inštalácia nového informačného displeja. FOTO SME – TOMÁŠ HOLETZ
V Národnej rade sa skončila inštalácia nového hlasovacieho zariadenia. Spolu so servisom to stálo 16, 3 milióna. Na tento účel bola pôvodne vyčlenená suma vo výške 40 miliónov, tri firmy, ktoré sa prihlásili do konkurzu, však túto výšku neprekročili. Najnižšia ponuka znela na 13,9 milióna, najvyššia na 36 miliónov. O výsledku konkurzu a výbere firmy rozhodla pätnásťčlenná komisia zastúpená pracovníkmi Kancelárie Národnej rady i poslaneckých klubov. K výmene sa pristúpilo preto, že doterajší systém bol zastaraný. V prípade technickej chyby väčšieho rozsahu by ho nebolo možné spätne uviesť do prevádzky, čím by nastal absolútny výpadok hlasovacieho zariadenia. Na zložité používanie starého zariadenia sa sťažovali aj viacerí poslanci.
Rozdiely medzi starým analógovým a novým digitálnym hlasovacím systémom sú výrazné. Nové zariadenie má prehľadnejšie rozmiestnené tlačidlá, veľký grafický displej a vlastný reproduktor s nastaviteľnou hlasitosťou. Ten umožňuje počúvanie simultánneho tlmočenia prostredníctvom prídavných slúchadiel. Starý informačný panel na stenách rokovacej sály nahradí moderná farebná obrazovka. Na nej bude môcť predkladateľ zákona prezentovať svoj návrh vo farbe a s grafickými efektmi. Zabezpečí sa ním aj prenos obrazu zo sály do vnútorného televízneho okruhu s aktuálnym titulkovaním vystupujúceho. Zároveň je v systéme automatizovaná voľba kamery a priblíženie na práve vystupujúceho poslanca podľa aktívneho mikrofónu.
Dušu celému systému vdýchne nový softvér, ktorý sa vyvíja špeciálne na toto zariadenie. Bude prehľadný, zrozumiteľný a v slovenčine. Predtým boli označenia v anglickom jazyku. Poslancom navyše vymenia aj staré hlasovacie karty za novšie čipy. Rovnaký systém využíva český Senát. Jeho životnosť má byť vyše desať rokov a na zariadenie je päťročný bezplatný servis. (th)
Prešľapy pri hlasovaní:
1996: Eduard Kukan sa nezúčastnil na hlasovaní o návrhu Petra Brňáka, aby bolo prerušené rokovanie o návrhu ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. V rokovacej sále bol prítomný. Dnešný kandidát na prezidenta vtedy tvrdil, že muselo dôjsť k technickej chybe.
1997: Predseda ZRS Ján Ľupták napriek vyhláseniam, že robotníci nepodporia privatizáciu najvýznamnejších bánk, hlasoval spolu s tromi kolegami zo ZRS za privatizáciu VÚB a IRB. Svoj čin obhajoval slovami: „Viete, nad tým zákonom museli filozofi pracovať, to, čo predniesli, tak nezrozumiteľne, ja som na to naletel, bol som vypätý.“
1997: Poslankyňa NR SR Eva Rusnáková počas schôdze zistila, že predseda SNS Ján Slota hlasoval za vládny návrh zákona o liečebnom poriadku napriek tomu, že v ten deň nebol prítomný v parlamente. Zo „zázraku“ upodozrievali vedľa sediaceho poslanca Rastislava Šeptáka.
2000: Ivan Gašparovič hlasoval za zrušenie tzv. Mečiarových amnestií. Tvrdil, že hlasoval proti, no hlasovacie zariadenie ukazovalo pravý opak. Omyl si vysvetľoval aj tým, že pri prekladaní ťažkých spisov môže brnknúť do zariadenia.
2002: Poslanec za KSS Herman Arvay v parlamente podporil zníženie sociálnych dávok, zákon prešiel vďaka jedinému hlasu. Arvay hovoril o omyle a vinu zvaľoval aj na novú hlasovaciu kartu.
2002: Neslávne sa skončilo aj hlasovanie poslanca ANO Jozefa Banáša o rovnakom zákone, ktorý zase namiesto toho, aby zákon podporil, hlasovania sa zdržal. Nebyť toho, že sa pomýlil aj jeho kolega Herman Arvay, zákon by neprešiel. (th)
