Moskva 5. septembra (TASR) - Osobitné vyšetrovanie nesprávneho organizovania záchranných prác po havárii ponorky Kursk požadujú rodiny pozostalých po ruských námorníkoch.
Príbuzní sú presvedčení, že vedenie ruskej Severnej flotily zlyhalo pri organizovaní záchrany námorníkov, ktorí 12. augusta 2000 prežili explóziu na palube ponorky a pravdepodobne až tri dni čakali v zadnej časti plavidla na pomoc, ktorá neprišla. Ruská admiralita sa rozsah nehody pokúšala pred verejnosťou zatajiť a neskôr tvrdila, že všetci námorníci pri explózii zahynuli
Roman Kolesnikov, otec dôstojníka Dmitrija Kolesnikova, a ďalších 22 pozostalých po 118 členoch posádky ponorky Kursk sa pred časom listom obrátili na prezidenta Vladimira Putina a ruskú generálnu prokuratúru a požiadali o začatie trestného stíhania neznámych páchateľov zodpovedných za organizovanie záchranných prác.
Od prezidenta odpoveď neprišla a generálna prokuratúra tvrdí, že žiadosť nedostala. Vojenská prokuratúra Severnej flotily zvláštne vyšetrovanie odmieta a tvrdí, že haváriu ponorky Kursk treba vyšetrovať aj naďalej ako jeden prípad. Kolesnikov s tým však zásadne nesúhlasí. "Smrť námorníkov v 9. odseku ponorky už nie je dopravnou nehodou. Vyšetrovanie by malo prebiehať v rámci osobitného trestného stíhania," zdôraznil.
Vlani najvyššie ruské miesta vážnosť nehody v Barentsovom mori priznali až po niekoľkých dňoch zatajovania a zverejňovania zavádzajúcich informácií o kontakte s posádkou ponorky. O pomoc zo zahraničia ruské úrady požiadali až po tom, ako boli nútené priznať, že ruská ponorková flotila vybavená aj medzikontinentálnymi raketami s jadrovými hlavicami nedisponuje potrebnou záchranárskou technikou.
Z klamstva usvedčili ruskú generalitu až poznámky, ktoré pred smrťou napísal D. Kolesnikov. Telo dôstojníka a ďalších 11 námorníkov sa podarilo vyslobodiť z vraku ponorky vlani na jeseň. Zo záznamov, poslednú časť ktorých písal dôstojník Kolesnikov potme, vyplynulo, že časť posádky sa po explózii presunula zo stredu ponorky do poslednej deviatej sekcie. Pokusy o opustenie ponorky cez záchranný otvor a čakanie na pomoc trvali najmenej tri dni.
Bývalé sovietske námorníctvo malo ešte na začiatku 90. rokov dve záchranné plavidlá vybavené špeciálnymi tlakovými zvonmi, ponorkami, ďalšími technickými prostriedkami a potápačmi s výcvikom na ponory do veľkých hĺbok. Ruské námorníctvo však tieto lode po rozpade Sovietskeho zväzu nedokázalo udržať v prevádzkyschopnom stave.
Jednu loď v polovici 90. rokov vyradili a zošrotovali, druhé záchranné plavidlo Alagev stojí od roku 1996 v jednom z prístavov na ruskom Ďalekom východe a čaká na generálnu opravu. Plavidlo, ktoré je dnes v dezolátnom stave, je z výroby vybavené ponornými tlakovými zvonmi, štyrmi miniponorkami a kotvou na 3500-metrovom lane.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
