Paríž 5. septembra (TASR) - Najmä východná časť Korziky patrí vo Francúzsku medzi oblasti, najviac postihnuté rádioaktívnym spadom z oblaku, ktorý vznikol po havárii na černobyľskej jadrovej elektrárni 26. apríla 1986. Vyplýva to štúdie Ústavu jadrovej ochrany a bezpečnosti (IPSN), ktorú v meste Aix-en-Provence uverejnili v pondelok, informuje v dnešnom čísle denník Le Monde.
Silné dažde začiatkom mája 1986 boli príčinou toho, že najmä východná časť Korziky bola zasiahnutá vysokým spadom rádioaktívneho cézia C137. Podobne ako Korzika aj oblasť Jury bola pre tú istú príčinu výrazne zasiahnutá rádioaktivitou z mraku, ktorý vznikol po havárii na černobyľskej jadrovej elektrárni.
Riaditeľ Laboratória na výskum rádioekológie so sídlom v Cadarache Philippe Renaud konštatoval, že jeho pracovníci po zrekonštruovaní situácie z roku 1986 prišli k číselným hodnotám o spade rádioaktivity, ktoré sú vyššie, ako údaje, publikované odborníkmi Nezávislej výskumnej a informačnej komisie o rádioaktivite (CRII-RAD) sídliacej vo Valence. Tí o nich informovali v apríli tohto roku.
Podľa správy odborníkov CRII-RAD na polovici východnej časti Francúzska je ešte stále vysoká dávka cézia C137, ktorý sa do krajiny dostal v rádioaktívnom mraku po havárii na štvrtom bloku jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle.
Miesta najznečistenejšie céziom C137 vo Francúzsku sa nachádzajú v horských oblastiach a v regionálnych prírodných parkoch Vercors v departemente Drôme-Isere a v parku Mercantour v departemente Alpes-Maritimes. Vyplynulo to z prvej mapy o kontaminácii francúzskej pôdy rádioaktívnym mrakom, ktorú vypracoval geológ André Paris.
Podľa neho sa francúzska pôda rovnako kontaminovala ako pôda v okolí Kyjeva, kde namerané hodnoty predstavujú 33.000-39.000 becquerelov na meter štvorcový.
