Jomiuri Šimbun, Čína navrhuje odštartovanie rozhovorov na 21. alebo 25. august. Na schôdzke, ktorá by sa mala konať v Pekingu, sa majú zúčastniť aj Spojené štáty podporujúce augustový termín, aby sa rokovania o kríze konali ešte pred Valným zhromaždením Organizácie spojených národov (OSN) v New Yorku v septembri.
Okrem Číny, KĽDR a USA sa na šesťstranných rozhovoroch má zúčastniť aj Japonsko, Južná Kórea a Rusko. Ako uvádza japonský denník, Severná Kórea o termíne rokuje so zúčastnenými štátmi priamo, bez konzultovania s Čínou, ktorá je jej najbližším spojencom.
Nezhody medzi Čínou a KĽDR sa stali očividnými po trojstranných rokovaniach v apríli v čínskej metropole, na ktorých sa zúčastnil Pchjongjang, Peking a Washington. Podľa denníka je Severná Kórea čoraz viac rozčarovaná z postoja Číny, požadujúcej, aby sa stalinistický režim vzdal svojich nukleárnych zbraní v rámci svojho postavenia sprostredkovateľa medzi Pchjongjangom a Washingtonom, ktorým sa približuje skôr k americkej opozícii.
Nukleárna kríza vypukla v októbri, kedy Washington obvinil severokórejský štát z porušenia bilaterálnej dohody o zmrazení jadrových zbraní realizovaním tajného nukleárneho programu založenom na obohatenom uráne. Severná Kórea potom vyhostila inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), patriacej pod OSN, a odstúpila od zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Pchjongjang odvtedy opätovne spracoval
8 tisíc použitých palivových tyčí vo svojej atómovej elektrárni v Jongbjone. Washington je presvedčený, že Severná Kórea získala dostatok plutónia asi na dve atómové bomby, kým odstavila elektráreň v Jongbjone. Podľa analytikov opätovné spracovanie palivových tyčí môže vystačiť na približne šesť bômb v priebehu niekoľkých mesiacov.
