000 ľudí pripomenulo obete minútou ticha.
Výročie prichádza v čase zintenzívnených jadrových hrozieb, ktoré sa objavili v uplynulom roku. USA obrátili svoju nukleárnu politiku krokmi k obnoveniu výskumu menších jadrových zbraní a Severná Kórea ohlásila záujem na vývoji atómovej výzbroje.
Japonský premiér Džuničiro Koizumi, ktorý sa po tretí raz zúčastnil 45-minútovej každoročnej spomienky, prisľúbil "maximálne úsilie o odstránenie jadrových zbraní" presadzovaním ich nešírenia a odzbrojovania. Vyzval tiež iné krajiny, aby ratifikovali dohovor o komplexnom zákaze nukleárnych skúšok.
Vo výročnej Mierovej deklarácii starosta Hirošimy Tadatoši Akiba kritizoval súčasný ostrý svetový sklon k vojne a vážne oslabenie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa podľa neho nachádza "na pokraji zrútenia".
"Hlavnou príčinou je nukleárna politika USA, ktoré otvoreným vyhlasovaním možnosti preventívneho prvého jadrového úderu a žiadaním obnoveného výskumu malých atómových zbraní a iných takzvaných 'použiteľných jadrových zbraní', zdá sa, uctievajú nukleárne zbrane ako Boha," vyhlásil Akiba.
Starosta Hirošimy vyzval amerického prezidenta Georgea W. Busha, severokórejského vodcu Kim Čong-ila a lídrov všetkých ostatných nukleárnych mocností, aby navštívili jeho mesto a oboznámili sa tu s realitou atómovej vojny.
Akiba tiež apeloval na to, aby v medzinárodnom spoločenstve vládu sily nahradila vláda zákona, pričom citoval slová Martina Luthera Kinga Jr., ktorý povedal, že "tma nikdy nemôže byť zahnaná tmou, len svetlom".
Celkový počet obetí zhodenia bomby na Hirošimu dosiahol podľa predstaviteľov mesta 231.920. Asi 140.000 ľudí zahynulo priamo následkom výbuchu do konca roku 1945. USA zhodili druhú atómovú bombu na mesto Nagasaki 9. augusta. Šesť dní na to Japonsko kapitulovalo.
