Medzinárodným jednotkám SFOR v Bosne a Hercegovine momentálne velí NATO. Únia však riadi medzinárodných policajtov a od budúceho roka by chcela prevziať aj velenie nad vojakmi.
Ale Američania pochybujú. Generál amerického námorníctva a vysoká šarža velenia NATO v Európe James Jones v pondelok britskému denníku Independent povedal, že Európska únia nie je na to pripravená. Únia Jonesove vyjadrenia odmieta a tvrdí, že operáciu zvládne. V tomto roku už začala s málopočetnými vojenskými misiami v Macedónsku a Kongu. V Bosne a Hercegovine je však v súčasnosti 13 tisíc vojakov SFOR.
Jonesove vyjadrenia sú zmesou dlhodobých obáv tak NATO, ako aj Ameriky. Hlavne Američania si myslia, že Bosnu a Hercegovinu Európa nezvládne. K tomuto presvedčeniu ich vedie kontinuálne zlyhávanie Európy na Balkáne v 90. rokoch, ich súčasné bezpečnostné záujmy a hlboká nedôvera k Európe po irackej vojne. Washington oficiálne hovorí, že jeho váhanie, ktoré preniesol aj na veliteľov NATO, súvisí so zlou bezpečnostnou situáciou v Bosne a Hercegovine a s tým, že sa nepodarilo pochytať miestnych vojnových zločincov.
Skrytým a pravdepodobnejším dôvodom americkej snahy zostať ešte na Balkáne, hoci vojakov by bolo treba skôr inde, je obava z terorizmu a rizík, ktoré z toho plynú.
Americké spravodajské služby totiž tvrdia, že v Bosne a Hercegovine, ale aj v Kosove operujú islamskí teroristi. Časť z nich tu zostala po vojne, v ktorej bojovali na strane bosnianskych moslimov, časť prišla po rozprášení Talibanu v Afganistane a niektorí jednoducho využili miestne bezvládie.
Do Bosny sa lejú peniaze z wahábistických organizácií v Pakistane, ale aj saudskoarabskej „charitatívnej“ skupiny al-Haramain. Jej bosnianska pobočka je podľa Bieleho domu prepojená na egyptských teroristov.
Strach z terorizmu kombinovaný s nedôverou k Európe je pre Američanov zrejme silnejší ako úsilie zmieriť sa so starým kontinentom a dovoliť mu, aby mohol realizovať svoje predstavy o utvorení svetovej rovnováhy.
