ých táboroch. Advokát žalujúcej strany však v pondelok pripustil, že "ešte nemá" o tom dôkazy.
Medzi žalobcami sú obete holokaustu z USA, Českej republiky a Ukrajiny. Títo žalobcovia podali svoj návrh v zastúpení aj za ostatné obete holokaustu. Podľa žaloby americká firma IBM pomáhala a vedome sa zúčastňovala na spolupráci pri zločinoch proti ľudskosti a porušovaniu ľudských práv dodávaním technológie, výrobkov a služieb, o ktorých vedela, že budú použité na uľahčenie prenasledovania a genocídy.
Stroje IBM, ktoré spracúvali údaje pomocou diernych štítkov, sa používali v nemeckých koncentračných táboroch na zhotovovanie podkladov o pracovnom zaradení a úmrtnosti väzňov. Medzi údajmi boli okrem iného dátumy narodenia, údaje o pohlaví, národnosti a dôvodoch uväznenia väzňov, osobitne, či ide o židov, homosexuálov alebo Jehovových svedkov a podobne.
Podľa žaloby, ktorá je zameraná proti americkej firme IBM, a nie jej nemeckej filiálke, by korporácia mal otvoriť svoje archívy a zaplatiť "nečestne nadobudnutý zisk...zo svojho správania počas druhej svetovej vojny, odhadovaný zhruba na 10 miliónov dolárov podľa kurzu z roku 1940".
Múzeum v Osvienčime dnes rozhodne poprelo tvrdenia uvádzané v knihe IBM and the Holocaust od Edwina Blacka, podľa ktorej bola technológia IBM používaná aj v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka.
"Je nepredstaviteľné, že by si väzni neboli všimli inštaláciu takéhoto dôležitého zariadenia. Takú možnosť vylučujem," povedal šéf historického oddelenia múzea Franciszek Piper. "Máme záznamy výpovedí viac ako 3000 bývalých osvienčimských väzňov, z nich mnohí pracovali v administrácii tábora. V týchto výpovediach niet žiadnej zmienky o takomto zariadení," povedal Piper.
