oviny si kladú otázku, že keď je Bushova vojna proti terorizmu taká úspešná, ako sa hovorí, prečo je aj po Afganistane a Iraku hrozba útokov stále rovnako naliehavá.
Al-Kájda preukázala prekvapujúcu schopnosť prispôsobiť sa, dokáže nadväzovať nové vzťahy, neustále mení taktiku. Bushovej administratíve chýba práve táto predstavivosť, inovatívnosť a schopnosť prísť s nejakým novým, účinnejším spôsobom boja. Nediplomatické a robustné vedenie amerického prezidenta teraz vyvoláva otázky o jeho schopnostiach. Bushovi možno pripísať všeličo, pokračuje Guardian, no asi ťažko by ste ho nazvali imaginatívnym.
Od samého začiatku, aj keď sa hovorilo o celkom novom, nekonvenčnom type konfliktu, siahol Bush po najevidentnejšom riešení. Najskôr prišiel na rad Afganistan, kde hrozbu predstavovali komplikované siete al-Kájdy. Bushovo riešenie? Invázia. Bush vsadil na tvrdý vpád so všetkou silou tak, ako to pred ním presadzoval jeho otec.
Kampaň v Iraku bola vedená presne na tom istom princípe: vyraziť dvere a vtrhnúť v plnej sile, koho už zaujímajú nejaké širšie súvislosti či dopady. A práve tento spôsob boja proti terorizmu evidentne nefunguje. Al-Kájda v Afganistane nebola porazená, len rozohnaná a teraz sa vracia. A čo sa Iraku týka, tam nikdy ani nebola. Usáma sa teda možno zase ocitá pred prázdnou bránkou, kým Bush si bľaboce o vojne proti terorizmu, uzatvára britský Guardian.
