Palackého ulica je dnes celá rozbúraná. Po oprave tu bude hlavný vchod pre delegátov zhromaždenia. Takisto tu pribudne nová trať pre električky, ktorá by už nemala spôsobovať otrasy v budove. Hudobníci, ale najmä návštevníci koncertov sa často sťažovali na električky, ktoré v Redute spôsobovali silné otrasy. Darina Maxianová: „Podľa informácií z magistrátu hlavného mesta by tu mala byť vybudovaná špeciálna koľajová dráha, ktorá bude podstatne tichšia. Bude prvá svojho druhu na Slovensku.“ FOTO SME – PAVOL MAJER
Na jar na budúci rok bude v Bratislave Parlamentné zhromaždenie NATO a heslo dňa znie: Neurobiť si na Slovensku hanbu. Bude sa konať v Redute a na jeho prípravu je zatiaľ vyčlenených 15,5 milióna korún. Je to málo. Námestníčka pre ekonomiku Slovenskej filharmónie, majiteľa Reduty Darina Maxianová predpokladá výdavky na zhromaždenie okolo 45 miliónov. V roku 2004 by mohlo z rezervy vlády ísť ďalších 28,8 milióna. „Bude to veľmi ťažké na organizáciu, priestory aj na prípravu, ale zvládneme to,“ verí si Maxianová.
Práve ona bola sprievodcom delegácie NATO, ktorá si už dvakrát na Slovensku obzerala priestory. Predstavitelia medzinárodného sekretariátu parlamentného zhromaždenia sa tu zdržali tri dni. „Pochodili celú budovu, všetko zamerali a povedali, čo by v ktorých priestoroch malo byť. Vraveli, že v porovnaní s Prahou je to horšie. Tam to mali oveľa udržiavanejšie.“ ‚Obecní dům‘, kde sa konal pred rokom pražský summit NATO, je totiž po kompletnej rekonštrukcii, ktorá stála 1,7 miliardy českých korún. Tá teraz bude čakať aj Redutu.
Plánujú sa čiastočné opravy a obnova dverí, okien, vstupných brán, schodísk, výmena parkiet a kobercov, oprava lustrov, núdzového osvetlenia, sociálnych zariadení, nová maľovka. Na prízemí sa vytvoria priestory na registráciu a servis delegátov. Budú tam konferenčné miestnosti, salóniky na bilaterálne alebo multilaterálne stretnutia, hlavná sála bude slúžiť na hlavné zasadnutie a niektoré rokovania delegátov. Delegáti sa budú zdržiavať väčšinou vo veľkej Koncertnej sieni, v opravenej Malej sále budú pozorovatelia sledovať priebeh rokovaní pomocou videoprojekcie. Na druhom poschodí budú počítačoví technici a dokumentačné strediská.
Náklady zahŕňajú aj doplnenie klimatizačných, respektíve chladiacich zariadení do pracovných priestorov a salónikov a modernizáciu telefónnej ústredne. Hlavný cieľ prípravy je podľa Maxianovej jasný: „Všetko je tu v hroznom stave vrátane Koncertnej siene. Niektoré okná sú pozatĺkané klincami, opotrebované sú parkety, obklady, dvere, výťah aj schody. Chceme sa pripraviť tak, aby sme si so schátralou budovou nespravili hanbu a zhostili sa tejto prestížnej úlohy so cťou.“
Peniaze sa nájsť musia. Ešte pred pár mesiacmi bola horúcim kandidátom na zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO novostavba Slovenského národného divadla. Tá je však novostavbou už od roku 1986, zhltla viac ako 3 miliardy korún. Predstavitelia vlády pred dvoma mesiacmi neskrývali nad stavom novej budovy SND sklamanie. Reduta je momentálne jediným východiskom. Koncom roka budú hľadať tridsať miliónov na jej obnovu.
História Reduty
História slávnej bratislavskej Reduty siaha až do roku 1774, keď tu na návrh slávneho viedenského architekta Franza Antona Hillebrandta dalo mesto postaviť sýpku. Zbúrali ju v roku 1911, po tom, čo zavrhli myšlienku jej prestavby. Autormi projektu boli architekti Marcell Komor a Dezider Jakab z Budapešti, realizátorom bol prešporský staviteľ Alois Salzleitner, ktorému sa podarilo časť železobetónovej stavby dokončiť už v roku 1913. O výzdobu interiérov sa postaral prešporský sochár Adolf Meszmer, ktorý steny skrášlil reliéfmi so symbolmi z vedy, umenia aj hudby. Jednotlivé priestory ožívali postupne. Už od roku 1915 tu pôsobila Mestská hudobná škola, roku 1921 sa v priestoroch dnešného Casina začala prevádzka reštaurácie a kaviarne. Neskôr tu pribudla i cukráreň, kníhkupectvo aj kino. V Redute sídlili rôzne spolky a kluby, prevádzkovali sa herne, konali sa plesy. Od päťdesiatych rokov 20. storočia tu bývali dokonca politické schôdze a zjazdy, posledné rozlúčky s predstaviteľmi kultúrneho a politického života krajiny. V roku 1948 vznikla Slovenská filharmónia, v roku 1957 sa vo Veľkej sieni inštaloval veľký organ, o tri roky neskôr sa Slovenská filharmónia stala aj správcom budovy so všetkými povinnosťami a právami trvalého prevádzkovateľa. Čo je Parlamentné zhromaždenie NATO
Parlamentné zhromaždenie NATO nie je summitom, ide o medziparlamentnú organizáciu poslancov členských štátov, ako aj zástupcov asociovaných krajín NATO a pozorovateľov. Funkčne by sa teda dalo porovnať s Radou Európy v rámci Európskej únie. Zasadá dvakrát ročne, vždy na jar a na jeseň. Miesto konania je vraj vecou lobingu a dobrých vzťahov. Napriek tomu, že medzi Parlamentným zhromaždením NATO a NATO (na snímke) samotným nie je žiadny formálny vzťah, veľmi úzko spolupracujú. Z parlamentov asociovaných krajín prichádza na zhromaždenie 73 zástupcov, členské štáty NATO vysielajú na zhromaždenie 214 zástupcov. Všetkých 19 členských štátov Severoatlantickej aliancie je teda zároveň členmi zhromaždenia. V asociovaných krajinách je to iné. Sedemnásť z nich dostalo status asociovaných delegácií. Asociované krajiny teda majú možnosť participovať na všetkých plenárnych aktivitách, môžu navrhovať riešenia. Nemôžu sa však zúčastňovať na hlasovaní ani na rezolúciách. V súčasnosti má status asociovaného účastníka pätnásť parlamentov zo stredo- a východoeurópskych krajín, plus neutrálne Fínsko, Rakúsko a Švajčiarsko. Nedávno oň požiadalo aj Švédsko. Na čele organizácie sídliacej v Bruseli stojí generálny sekretár Douglas Bereuter. (th)
Koľko stál summit NATO v ČR
Summit Severoatlantickej aliancie v Prahe stál v novembri 2002 Českú republiku 802 miliónov. Bezpečnosť v uliciach dva dni zabezpečovalo viac ako 13-tisíc policajtov, rezort vnútra dostal 372 miliónov. Ministerstvo zahraničných vecí ČR ako gestor dostalo 337 miliónov a rezort obrany 30 miliónov českých korún.
Rozpočet summitu počítal aj s nákladmi Národného bezpečnostného úradu a Bezpečnostnej informačnej služby. Najviac – 218,5 milióna, pripadlo na nájom, úpravy a vybavenie Kongresového centra Praha vrátane tlačového strediska pre 2500 novinárov. V Prahe sa na summite aliancie zúčastnilo 46 najvyšších predstaviteľov NATO a členských štátov Partnerstva za mier, spolu s ďalšími asi 200 hosťami.
Autor: Tomáš Holetz
