ú, na rodinné a detské prídavky či na osamelé matky boli najviac "rozhadzovační" Luxemburčania a najskúpejší Španieli. Tí prví vyčleňujú na tieto účely (v prepočte na jednotky kúpnej sily) celých 4 687 eur, tí druhí 30-krát menej, teda len 160 eur.
Krajiny okolo Stredozemného mora sú vôbec v týchto výdavkoch skúpe - nielen v Španielsku, ale ani v Grécku, Taliansku či Portugalsku neprekračujú výdavky na tento účel hranicu 700 jednotiek kúpnej sily.
Všetky tieto krajiny a tiež Holandsko vydávajú na podporu rodín menej než jedno percenta svojho HDP. V Španielsku je to 0,2 percenta HDP. Aj Slovinsko, ktoré v ekonomickej výkonnosti zaostáva za Španielskom a Talianskom, vydáva na tieto účely o polovicu viac. A Slovensko, druhá kandidátska krajina, ktorá bola zaradená do výskumu Európskeho štatistického úradu, v tejto oblasti predstihuje nielen Španielov, ale tiež Portugalcov, a navyše nijako zvlášť nezaostáva za pomerne bohatým Talianskom. Možno usudzovať, že podobne na tom bude aj Česká republika, ktorá nebola do prieskumu zaradená.
Je to paradox, konštatuje iDnes: rodinné príspevky sú najnižšie tam, kde práve počas 90. rokov najviac klesla pôrodnosť. Tá klesla v celej únii. Len zopár krajín ju dokázalo udržať aspoň na úrovni roku 1990: popri Nemecku a Británii sa to týka už len troch škandinávskych členov únie, totiž Dánska, Švédska a Fínska.
Väčšina krajín sa pokúšala čeliť klesajúcej pôrodnosti práve zvyšovaním rôznych podpôr pre deti a rodiny. Výnimkou bolo iba Holandsko, kde suma platieb pre rodiny poklesla o sedminu. Zato v Luxembursku sa rodinné platby zvýšili o 156 percent, v Nemecku o štyri pätiny a v Írsku o dve tretiny.
V týchto podporách samozrejme nie je zahrnuté všetko, pokračuje iDnes. Vynechávajú také veci, ako rad daňových úľav pri deťoch, štátne výdavky na jasle a škôlky, detské domovy a rôzne ďalšie služby. Ale aj po započítaní všetkých týchto položiek autori analýzy usudzujú, že z hľadiska príspevkov pre rodinu s deťmi do osemnásť rokov "prevláda na juhu Európy menej výhodná situácia".
Všeobecne dávajú členské krajiny pri rodinách prednosť rôznym podporám v hotovosti. Len v Škandinávii a tiež v Španielsku a Portugalsku hrajú väčšiu úlohu rôzne zvýhodnené služby.
Niet divu, že úloha rodinných podpôr v sociálnej sieti sa podľa tej ktorej krajiny odlišuje. V Luxembursku predstavuje osminu všetkých sociálnych výdavkov, v Írsku devätinu, v Rakúsku dvanástinu. Zato v Španielsku len jednu stotinu, uzatvára český iDnes.
