Skopje 4. septembra (TASR) - Rozprava macedónskeho parlamentu o mierovej dohode sa predĺžila a na dnešný večer plánované prvé hlasovanie o ústavných zmenách sa pravdepodobne uskutoční až v stredu.
Poslanci vo svojich vystúpeniach Západom sprostredkovanú mierovú dohodu ostro kritizovali, uznali však, že pod silným medzinárodným tlakom nemajú veľmi na výber.
Prvé hlasovanie o reformách, ktoré majú rozšíriť práva albánskej menšiny, je symbolickým, ale dôležitým krokom pre udržanie procesu zameraného na ukončenie vzbury albánskych rebelov, ktorá sa začala vo februári.
Po očakávanom predbežnom schválení plánu NATO obnoví zbieranie dobrovoľne odovzdaných zbraní Národnej oslobodzovacej armády (UCK), ktoré sa začalo 27. augusta. V rámci misie Essential Harvest (Hlavná žatva) má asi 4300 vojakov aliancie počas 30 dní zozbierať 3300 zbraní, ktoré si stanovila NATO. Proces zbierania prerušili minulý týždeň po zozbieraní asi 1200 zbraní, tretiny arzenálov potrebných pre otvorenie parlamentnej debaty.
V ďalšej, oveľa zložitejšej etape majú poslanci prerokovať konkrétne ústavné zmeny - medzi nimi otázku štatútu Albánčiny a reformy polície.
Vo vystúpeniach mnohých poslancov rezonovali argumenty z pouličných demonštrácií, podľa ktorých je dohoda odmenou pre rebelov za násilnosti, ktoré vyvolali, pričom nepredpokladá úplné zrušenie UCK.
"Nepochybujme o tom, že táto mierová dohoda je formou kapitulácie. Neexistujú žiadne záruky, že prinesie mier a nemôže byť žiaden mier, keď je dohoda ako táto uzatváraná pod tlakom," vyhlásil Sveto Karadžovski, poslanec za najsilnejšiu stranu, nacionalistickú VMRO-DPMNE.
Vedenie VMRO-DPMNE (Vnútorná macedónska revolučná organizácia - Demokratická strana macedónskej vnútornej jednoty) však prisľúbilo, že dohodu podporí všetkých jej 47 poslancov v 120-člennom parlamente. Tým, ktorí budú hlasovať proti, hrozí vylúčenie zo strany.
Podpora VMRO-DPMNE, spolu s hlasmi 24 poslancov albánskej národnosti, je dôležitá pre získanie dvojtretinovej väčšiny potrebnej na presadenie mierového procesu. Líder strany, premiér Ljubčo Georgievski - jeden zo signatárov mierovej dohody - v pondelok pred poslancami vyhlásil, že treba "pozrieť realite do očí" a podporením plánu zachrániť hospodárstvo krajiny. Georgievski však ponechal otvorenú možnosť, že pri schvaľovaní konkrétnych reforiem dôjde k problémom. "Je to len začiatok, sme nútení zmeniť ústavu pod tlakom a agresiou," povedal premiér.
Albánsky líder Arben Xhaferi varoval, že ak mierová dohoda nebude schválená, "problémy sa znásobia".
Podľa dnes zverejneného prieskumu verejnej mienky medzi Macedóncami a etnickými Albáncami panujú veľké rozdiely v názoroch na mierovú dohodu. Kým proti mierovej dohode je 50,7 percenta Macedóncov, medzi Albáncami s ňou nesúhlasí len 12,9 percenta. Prieskum na vzorke 1055 náhodne vybraných Albáncov a Macedóncov uskutočnil nezávislý Inštitút pre demokratickú a občiansku spoločnosť. Možná odchýlka je dve až tri percentá.
