Belehrad 4. septembra (TASR) - Hlavná prokurátorka Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carla del Ponte dnes v Belehrade zopakovala svoje výzvy na vydanie obvinených Srbov do Haagu, zároveň ale naznačila možnosť vznesenia obvinení proti etnickým Albáncom za odvetné útoky v Kosove.
Del Ponte sa v rámci svojej druhej návštevy JZR stretla so srbským premiérom Zoranom Djindjičom a inými predstaviteľmi novej vlády, ktorá sa moci ujala minulý október po páde režimu Slobodana Miloševiča.
Podľa Djindjiča hlavná žalobkyňa ho informovala o rozšírení mandátu ICTY na obdobie po júni 1999, keď sa skončili nálety NATO na JZR a Kosovo začala spravovať OSN. Rozšírenie mandátu má umožniť stíhanie etnických Albáncov, ktorí sa po skončení kosovského konfliktu dopustili násilností na tamojších Srboch a príslušníkoch iných etník. Z Kosova od júna 1999 odišlo asi 200.000 Srbov.
Miloševiča v snahe o ukončenie medzinárodnej izolácie a získanie finančnej pomoci od Západu na základe rozhodnutia srbskej vlády koncom júna vydali ICTY. Belehradskí predstavitelia naznačili pripravenosť rokovať s del Ponte o vydaní ďalších asi 15 vysokopostavených podozrivých - časť z nich je obvinená v súvislosti s vojnami v Chorvátsku a v Bosne.
"Je v našom spoločnom záujme, aby boli všetky zločiny, spáchané v bývalej Juhoslávii, vyšetrené a všetci páchatelia potrestaní," vyhlásil Djindjič po stretnutí so žalobkyňou. Zároveň však dodal, že ďalšia spolupráca medzi tribunálom a srbskou vládou by mala prebiehať "na základe dohody a nie pod tlakom".
Na otázku, či žiadala vydanie ďalších podozrivých, del Ponte bez uvedenia konkrétnych mien odpovedala: "Samozrejme. Je veľa ľudí na úteku, nielen v Srbsku, ale aj v Bosne a na iných miestach."
Medzi 15 podozrivými sú aj bývalý šéf generálneho štábu juhoslovanskej armády Dragoljub Ojdanič, bývalý srbský minister vnútra Vlajko Stojiljkovič a Milan Milutinovič, ktorý napriek politickým zmenám zostáva na poste srbského prezidenta.
Djindjič vyhlásil, že Milutinoviča nemožno vydať, keďže ako hlava štátu má imunitu. ICTY však tento argument odmieta a tvrdí, že jeho právomoci stoja nad zákonmi jednotlivých krajín.
"Juhoslovanský štát má povinnosť zabezpečiť prevoz pána Milutinoviča a všetkých obvinených žijúcich na území Juhoslávie do Haagu. Pred medzinárodným tribunálom neexistuje imunita a nechráni ho," povedala del Ponteovej hovorkyňa Florence Hartmannová.
Djindjič, ktorý si uvedomuje, že mnohí obyvatelia krajiny považujú ICTY za protisrbský, Hartmannovej protirečil a vyhlásil, že "existujú určité hranice". Týmto postojom sa šéf srbského kabinetu priblížil zväzovému prezidentovi Vojislavovi Koštunicovi, ktorý vydanie Miloševiča označil za protiústavný krok.
Po rokovaniach so žalobkyňou sa Djindjič vyslovil za to, aby sa niektoré procesy konali na území Srbska, kde úrady začali vlastné vyšetrovanie vojnových zločinov. "Cieľom haagskeho tribunálu je stíhať tých s najväčšou politickou zodpovednosťou" za vojnové zločiny. Miestne súdy by mohli stíhať "páchateľov na nižšej úrovni", povedal Djindjič.
Pred odchodom do Bosny del Ponte navštívila masový hrob v Batajnici, neďaleko Belehradu, v ktorom sa podľa predpokladov nachádzajú telá viac ako 80 kosovských Albáncov zabitých za vlády Miloševiča.
2 ari ed
