Londýn 4. septembra (TASR) - Od čias studenej vojny Rusko márne hľadá zahraničnú politiku, ktorá by odpovedala veľmoci, za akú sa stále považuje, konštatuje vo svojom najnovšom vydaní britský týždenník Economist.
Upozorňuje tiež, že Moskva svojimi "bratskými obeťami" strategickému partnerstvu a trucovitým smútkom po stratenej ríši zachádzala až do extrémov ako pri svojej reakcii na intervenciu Západu v Kosove.
Túto jeseň sa ruský prezident Vladimir Putin znovu zíde so svojim americkým kolegom Georgeom W. Bushom a obaja sa budú snažiť uzavrieť novú strategickú dohodu ktorá by výrazne znížila ich jadrové arzenály a preklenula názorové rozdiely na zmluvu protiraketovej obrany ABM.
"Putin bol až doposiaľ mimoriadne otvorený a priznal, že to bola slabosť ruskej ekonomiky, a nie konšpirácia Západu, čo výrazne znížila svetovú úlohu Moskvy. Potom sa však pokúsil zladiť hlas s protestujúcim Pekingom a v Európe dokonca vyjednával o vrazení klinu medzi spojencov Severoatlantickej aliancie. Európa však jeho hru odmietla a Čína, ktorá na rozdiel od Ruska odmieta všetky systémy protiraketovej obrany, mala trochu iné záujmy," uviedol Economist.
Ďalším problémom jesenného summitu bude fakt, že americké plány strategickej obrany sú zatiaľ veľmi hmlisté. Bush tvrdí, že chce brániť Ameriku a jej spojencov pred nestabilnými štátmi, ktoré disponujú raketami dlhého doletu, nie pred Pekingom a Moskvou. Niektorí jeho poradcovia však stále hovoria o obrane na zemi, na mori, vo vzduchu i vi vesmíre.
"Nebudeme sa môcť čudovať, ak Putin nebude celkom dôverovať tomu, že zmluva ABM bude chrániť i ruské záujmy. Najlepší spôsob ako postupovať je presvedčiť Moskvu, aby Washingtonu dôverovala," radí Economist a upozorňuje, že Rusko nemá ohľadne strategických plánov USA právo veta.
