v Libanone aj Jordánsku a ďalšie procesy sa pripravujú v Spojených štátoch a Veľkej Británii. V 80. rokoch bol bin Ladín tichým spoločníkom západných mocností na čele s Washingtonom v ich ťažení proti sovietskej invázii do Afganistanu, dnes je to niekoľkými svetovými mocnosťami, opäť na čele s Washingtonom, medzinárodne najhľadanejší terorista.
Američania vidia bin Ladínovu ruku na každom "teroristickom" útoku, zatiaľ čo jeho afganskí hostitelia z hnutia Taliban trvajú na tom, že saudskoarabský fundamentalista je nevinný ako batoľa a americkej spravodlivosti ho nevydajú. Kábul neustúpil ani v januári, keď OSN pritvrdila sankcie voči už aj tak občianskou vojnou zúboženému a poslednými neúrodnými rokmi vyhladovanému Afganistanu. Afganské vládnuce hnutie Taliban sa nechalo počuť, že Osama bin Ladin by mohol byť postavený pred afganský súd, ale ako minulý týždeň povedal šéf afganskej diplomacie Wakíl Ahmad Mutawakil "bez dôkazov nemôže byť súdny proces". Afganské vládnuce hnutie Taliban, ktoré kontroluje 90 percent územia Afganistanu, na zdvihnutý prst USA z času na čas zareaguje tlačovou konferenciou, na ktorej sa svet dozvie, že ich "hosť" nemá možnosť komunikácie s vonkajším svetom, a nie ešte aby organizoval po svete nejaké "lotroviny".
Bin Ladín má svoj účet v USA "otvorený" prinajmenšom od roku 1998, keď pri bombových útokoch na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii zomrelo 224 ľudí. Keď minulý rok po samovražednom útoku na americký torpédoborec Cole, kotviaci v jemenskom prístave Aden, zahynulo 17 amerických vojakov, Biely dom okamžite ukázal prstom na Osamu bin Ladina. Jeho úkryt je v afganských horách dobre utajený a neustále ho mení. Časy, keď saudskoarabský miliardár poskytoval rozhovory západným novinárom, sa skončili prinajmenšom ešte pred zmienenými bombovými atentátmi vo východnej Afrike.
Napriek tomu, s akou ľahkosťou sa útoky spájajú s menom bin Ladína, jeho reputácia -- či už v podobe satana vo Washingtone alebo hrdinu oslavovaného moslimskými militantnými skupinami -- zostáva špekuláciou. Lepšie je zmapovaný jeho život v dobe, keď financovanie protisovietskej koalície v Afganistane z bin Ladínových miliónov bolo v súlade s americkými záujmami.
Bin Ladín sa pravdepodobne narodil v roku 1957, ako siedmy syn saudskoarabského obchodného magnáta. Keď mal 13 rokov, zomrel mu otec. O štyri roky neskôr sa oženil so svojou sýrskou sesternicou. Do udalostí v Afganistane sa zaplietol takmer okamžite po ruskej invázii do Afganistanu v roku 1979, keď sa počas návštevy Pakistanu stretol s afganskými utečencami a lídrami afganskej opozície. Po návrate domov začal zhromažďovať finančné prostriedky pre afganský odboj. V roku 1984 otvoril v pakistanskom pohraničnom meste Péšávar hotel, ktorý sa stal tranzitom pre arabských dobrovoľníkov, bojujúcich po boku afganskej opozície proti sovietskym okupantom.
To vyhovovalo Washingtonu až do chvíle, keď sovietske vojská z Afganistanu odišli. Potom nasledoval rozpad Sovietskeho zväzu a skončila sa studená vojna. Spojené štáty odvtedy poukazujú na antiamerické postoje bin Ladína, čo tiež komplikuje jeho vzťahy s vlasťou. Bin Ladín opustil Saudskú Arábiu v roku 1994 na protest proti tomu, že po vojne v Perzskom zálive v roku 1991 sa v jeho vlasti usadili americké jednotky. V roku 1994 ho Rijád pozbavil saudskoarabského občianstva.
Nejakú dobu strávil bin Ladín najprv v Sudáne, potom definitívne odišiel do Afganistanu. Odvtedy ho obviňujú z bombových útokov na americké jednotky v Saudskej Arábii, aj na americké veľvyslanectvá v Afrike. Výcvikovými tábormi bin Ladínovej organizácie v Afganistane al-Káida však prešli tisíce Arabov a odlíšiť "teroristický rukopis" učiteľa a jeho žiakov nie je jednoduché.
Osobný život Osamu bin Ladína je skôr predmetom šuškandy, než faktov. Podľa jedných informácií sa preháňa na koni po divokých horách Afganistanu, iné hovoria o tom, že je chorý. Vydavateľ arabských novín vychádzajúcich v Londýne tvrdí, že bin Ladín sa minulý rok oženil so 17-ročnou Jemenčankou, ktorá sa tak stala štvrtou ženou medzinárodne hľadaného teroristu.
Správy o tom, že sa bin Ladín oženil s príbuznou vedúcej osobnosti hnutia Taliban, mullu Muhammada Omara, Taliban dementoval. Osama bin Ladín na takýto "sobáš z rozumu" nie je odkázaný. Jeho majetok sa odhaduje od 70 miliónov dolárov až po niekoľkonásobok tejto sumy.
Biedou trpiaci Afganistan jeho peniaze zúfalo potrebuje, zatiaľ čo jeho moslimský radikalizmus je pre Taliban "vodou na mlyn" pre prísun ideologicky správne motivovaných dobrovoľníkov. Afganský prezident Burhanuddín Rabbání, ktorého OSN považuje za legitímneho vládcu Afganistanu a ktorý zo svojej severoafganskej enklávy vo Faizabáde bojuje proti hnutiu Taliban, tvrdí, že úspešné vojenské operácie afganského vládneho hnutia diriguje práve bin Ladín a jeho gerila bojuje po boku Talibanu.
Ak sa Taliban rozhodne vydať bin Ladína Američanom, tak iba vtedy, keď dokončí svoje víťazné ťaženie a získa kontrolu nad celým Afganistanom. Potom možno aj Kábul zatúži po medzinárodnom rešpekte a vymení ho za bin Ladínovu hlavu. Zatiaľ to však Kábul nemá v úmysle. Pokiaľ budú boje v Afganistane pokračovať, jeho peniaze a imidž najmilitantnejšieho moslima poslúžia viac Talibanu než diplomatickým ziskom.
Súdne stíhanie bin Ladína, za dolapenie ktorého USA vypísali odmenu vo výške päť miliónov dolárov, teda naďalej zostáva iba "zbožným želaním" Washingtonu.
