hera nemajú dostatočné prostriedky na zaplatenie výdavkov spojených s vyslaním vlastných jednotiek a tak so Spojenými štátmi rokujú o istej forme pomoci.
Krajiny, ktoré Američanov podporia vlastnými jednotkami v Iraku, sú nasledovné: Albánsko, Azerbajdžan, Veľká Británia, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Dominikánska republika, Estónsko, Salvádor, Gruzínsko, Honduras, Maďarsko, Taliansko, Japonsko, Kazachstan, Lotyšsko, Litva, Macedónsko, Mongolsko, Holandsko, Nikaragua, Nórsko, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Južná Kórea, Španielsko a Ukrajina.
Boucher nevedel povedať, čím jednotlivé krajiny prispejú alebo akú pomoc dostanú od Spojených štátov. Nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí však v súvislosti s podporou, ktorú niektoré zo spomínaných krajín od Washingtonu žiadajú, uviedol, že pôjde len o pomoc pri doprave vojakov do Iraku, prípadne v iných logistických potrebách. "Nezaradíme ich do zoznamu na výplaty. Nebudeme vyplácať výplaty," dodal iný predstaviteľ, ktorý si rovnako neželal byť menovaný.
Niektoré krajiny, ktoré by mohli poskytnúť najväčšiu pomoc, ako Francúzsko, Rusko či India, sú ochotné vyslať svojich vojakov do Iraku jedine za predpokladu, že Organizácia Spojených národov irackú misiu podporí novou rezolúciou. Spojené štáty sa už vyjadrili, že o podaní návrhu na vydanie novej rezolúcie uvažujú. Niektorí predstavitelia však tvrdia, že Washington by rád dopredu vedel, či takáto rezolúcia spomínané krajiny naozaj presvedčí, aby sa do operácií v Iraku zapojili.