bol zatiaľ nájdený. Predpokladá sa, že hrob v hornatej oblasti v blízkosti mesta Zvornik skrýva telá moslimských civilistov zabitých v roku 1995 pri masakre v Srebrenici a ostatných zabitých v Zvorniku na začiatku vojny. "Mohlo by ísť o najväčší masový hrob, ktorý sa kedy našiel v Bosne," povedal Amor Masovič, predseda bosniansko-moslimskej komisie pre nezvestných ľudí, po príchode na miesto v blízkosti hraníc so Srbskom.
Asi dvadsať ľudí, vrátane súdnych expertov z tribunálu OSN pre vojnové zločiny so sídlom v Haagu, označovali oblasť páskami, zatiaľ čo dva buldozéry odstraňovali nízke rastlinstvo a zeminu z hrobu. "(Hrob) pokrýva plochu, 4 x 49 metrov, na ktorej by mohlo byť pochovaných viac ako 500 tiel," povedal Masovič. Ako dodal, "neskôr tento týždeň budeme schopní vydať presnejšie číslo, keď sa dostaneme ku kostrám a zistíme hĺbku hrobu."
Experti boli na toto miesto známe ako Crni Vrh (Čierny vrch) v Srbmi kontrolovanej oblasti Bosny upozornení asi pred dvoma rokmi osobou, ktorá bola svedkom pochovávania tiel. Jeho objavenie však bolo držané v tajnosti kvôli obavám, že by mohol byť porušený. Exhumačné práce sa začínajú iba teraz, pretože súdny experti boli zapojení do podobných prác na iných miestach.
Predpokladá sa, že v júli 1995 srbské jednotky popravili v okolí Srebrenici celkovo asi 7 tisíc mužov a chlapcov. Išlo zrejme o najbrutálnejší vojnový zločin od skončenia druhej svetovej vojny. Mnohé z obetí boli pochované nielen raz, ale dvakrát, keďže Srbi presunuli množstvo tiel z pôvodných hrobov v snahe zabrániť ich odhaleniu. Oblasť Zvornika je jedným z takých "druhotných" hrobov.
Tieto hroby často obsahujú kostry, ktoré boli zlomené a zatlačené do diery buldozérmi a časti tiel, ktoré boli navzájom pomiešané, čo sťažuje ich terajšiu identifikáciu a dokonca určenie presného počtu obetí.
Počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 - 1995 prišlo o život viac ako 200 tisíc ľudí a ďalších 30 tisíc je stále nezvestných, väčšina z nich sú Moslimovia.
Experti z komisie doteraz exhumovali pozostatky viac ako 17 tisíc tiel z viac ako 300 masových hrobov v Bosne. Asi 11 500 z nich sa podarilo doteraz identifikovať. V samotnom regióne Srebrenica, vrátane Zvorniku, exhumovali telesné pozostatky 6 tisíc ľudí zo 60 masových hrobov.
Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Milosevič čelí na súde v Haagu viac ako 60 obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti za svoju úlohu v bosnianskom, chorvátskom a kosovskom konflikte v 90. rokoch. V súvislosti s vojnou v Bosne čelí navyše obvineniu z genocídy.
Najdôležitejší podozriví z vojnových zločinov - líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a jeho vojenský veliteľ Ratko Mladič - však zostávajú na slobode.