y Armáda malaitských orlov Jimmy Rasta. Na ostrovoch sa nachádza už zhruba polovica z plánovaného počtu vojakov medzinárodných mierových síl, ktorých prvou úlohou je práve vyzbieranie a likvidácia zbraní miestnych bojovníkov. Malaitskí bojovníci síce svoje zbrane nechcú odovzdať priamo im, ako však Rasta dodal, zahraničné jednotky sa môžu prizerať tomu, ako ich budú odovzdávať duchovným. Na to, aby zbrane mohli byť odovzdané, však bojovníci z ostrova Malaita požadujú 30-dňovú amnestiu. Presne toľko bude podľa nich treba na vyzbieranie zbraní aj z tých najodľahlejších ostrovčekov. "(So zahraničnými jednotkami) nechceme bojovať. Sú pre nás príliš silní," hovorí Rasta.
Prvých 25 zbraní, väčšinou po domácky vyrobených pušiek sa zahraničným mierovým jednotkám podarilo vyzbierať už v sobotu. Väčšinou však šlo o zbrane bývalých bojovníkov a predstavitelia zahraničných síl sa netajili obavami, že tí súčasní sa svojich zbraní nebudú chcieť vzdať. Zahraniční vojaci predpokladajú, že v celej krajine by sa mohlo nachádzať zhruba 1300 nelegálne vlastnených zbraní. Na Šalamúnových ostrovoch je už od piatku rozmiestnených prvých tisíc vojakov z plánovanej 2225-člennej medzinárodnej jednotky. V kontingente je okrem Austrálčanov aj 200 vojakov z Nového Zélandu a menšie jednotky z Fidži, Papuy Novej Guiney a Tonga. Prvou úlohou medzinárodných jednotiek by mala byť stabilizácia metropoly
Na Šalamúnových ostrovoch bojujú medzi sebou predovšetkým obyvatelia ostrovov Guadalcanal a Malaita, ktorí majú dlhé roky územné spory. Ich boje si vyžiadali za posledných päť rokov už stovky životov. Vláda bojom nie je schopná zabrániť, keďže prakticky ani neexistuje. Hoci pravidelne zasadá v metropole Honiara, jej rozhodnutia nemajú žiadnu účinnosť, pretože ich nikto nerešpektuje a ani o nich nevie. Keď Šalamúnove ostrovy v januári postihol ničivý cyklón, vládni predstavitelia nemohli robiť vôbec nič, keďže nemali peniaze na zaslanie humanitárnej pomoci, ani na cestu do postihnutých oblastí. Pomôcť muselo zahraničie.
