Prvým autom Jirku Malchárka bola Škoda 100. Dnes jazdí v civile na Škode Superb. V minulosti mal aj Mercedes alebo BMW. Ani jedno z týchto áut nemal nijako športovo upravené, jediné, na čo je citlivý, sú pekné kolesá. „Mať pretekársky špeciál a sériovo vyrábané auto je rozdiel ako medzi Himalájami a kopcom na Devíne. Ale pretekanie nie je o odvahe ani o frajerine. Nie je možné potlačiť pud sebazáchovy, to je nezmysel. Strach je jednou z dôležitých vlastností pretekára, ktorá ho istým spôsobom motivuje a posúva ďalej.“
Automobilový pretekár Jirko Malchárek dal momentálne prednosť politike pred koníčkom, automobilovému športu. Kedysi pritom riadil Formulu 1, dal zopár lekcií slovenským kukláčom a v špeciálnom pretekárskom Porsche GT previezol na okruhu aj Pavla Hrušovského a Petra Kresáka. Tí ho ale do politiky nezlákali. V roku 1998 vstúpil do SOP Rudolfa Schustera.
„Oslovil ma on a Pavol Rusko. Či by som im nepomohol svojím menom získať niekoľko percent navyše. A nech to vyznie akokoľvek, aj ja sám som chcel prispieť k zmene vlády na Slovenku.“ K Ruskovi mal blízko vďaka externej spolupráci s Markízou, keď spolukomentoval preteky Formuly. Zostal pri ňom aj potom, keď vstúpil do politiky ako exriaditeľ Markízy: „Bol som sklamaný z tých štyroch rokov. Chvíľu mi trvalo zvyknúť si v politike na praktiky, ktoré sú aj dnes prítomné. Že iné vám povie človek do očí, iné povie za vaším chrbtom, iné hovorí v sále a iné novinárom na chodbe.“
Aj dnes má s Ruskom často iný názor na rôzne veci, ale vo finále sa zatiaľ vždy dokázali zladiť. No keď sa v čase vnútornej krízy v ANO spomínalo niekoľko možných adeptov na post predsedu, Malchárek medzi nimi nebol. „Kandidátov bolo priveľa, a aj podstatne viac, ako sa prezentovalo. Mnohí to nedokázali povedať na správnom mieste. Ja beriem politiku ako beh na dlhé trate a nemyslím si, že bolo zmysluplné meniť predsedu strany.“ Politika, a dokonca aj práca v parlamente ho na rozdiel mnohých stále zaujímajú: „Kým presadzujem zmeny zákonov a pravidiel hry, tak ma to baví, mám podobné pocity ako pri športe. Vlastnou iniciatívou som zmenil asi päťdesiat, šesťdesiat zákonov.“
Piloti Formuly: nízke IQ
Dodnes však ľudia Malchárka vnímajú skôr ako automobilového pretekára, a nie ako politika. Možno je to aj tým, že v politike je šesť rokov, no motošportu sa venuje aktívne štrnásť. A stále komentuje Formulu 1. „Ako dieťa som chcel byť banským inžinierom ako môj otec. Od šiestej triedy som si však písal do kolónky, čím budem, spojenie automobilový pretekár.“ Už ako trinásťročný pod dozorom otca šoféroval auto a hoci si ho aj potajomky „požičal“, otec ho v motoristickom športe podporoval. „A v šestnástich rokoch som ho pri ťažkej havárii kompletne rozbil. Dva týždne predtým, ako chcel otec nášho žiguláka predať.“
V osemnástich rokoch získal Jirko Malchárek licenciu, ktorá ho oprávňovala jazdiť na okruhu pretekať. Nikdy predtým to nerobil, nejazdil na žiadnych motorkách. Odvtedy sa však venoval jazdeniu naplno, okrem toho, že študoval, pochopiteľne. Ale aj tu zostal pri autách, vyštudoval strojnícku fakultu so zameraním na motorové vozidlá. „Vtedy som ešte netušil, že úspech v motoristickom športe nejde ruka v ruke so špeciálnym vzdelaním. Vidíme to na pilotoch Formuly 1, z ktorých väčšina má pomerne nízke IQ. Toto poznanie ma trochu zamrzelo.“
Aj on mal možnosť vyskúšať si monopost formuly v tíme Minardi. A hoci priznáva, že každý, kto sa stane jazdcom alebo skúšobným pilotom stajne, musí priniesť do tímu veľké peniaze, on mal šťastie. „Neangažovali ma totiž tak, že by som sa ponúkol, sprostredkoval to manažér, ktorý dostal do formuly aj českého pilota Tomáša Engeho. Reálne si takú pozíciu, ako som tam mal, nemôžete zaplatiť.“
Platil si ale cestovanie po celom svete. „Rádovo sa to pohybovalo okolo šiestich miliónov korún. Boli to, samozrejme, peniaze od sponzorov. Medzi tímom Minardi a nejakým subjektom, ktorý by súvisel so mnou, však neprešla ani koruna za celý rok. Mal som podobnú postavu ako ich pretekársky jazdec Mark Webber a bohaté skúsenosti, bolo to vzájomne výhodné pre obe strany.“
Ak by sa však chcel postaviť aj na štart pretekov, musel by mať pripravených pre tím najmenej štyri milióny dolárov.
Christián
Malchárkova manželka nedávno tragicky zahynula pri dopravnej nehode, manželia boli v tom čase v rozvodovom konaní. „Keď som prišiel domov a oznámil som jej rozhodnutie kandidovať do parlamentu za SOP, povedala, že je to posledná kvapka do nášho vzťahu. Malo to súvis, samozrejme, aj s inými vecami, nielen politikou.“ Priznáva, že neurobil asi dosť pre to, aby od tohto momentu rodinu udržal pokope. „Veľmi veľa času som trávil mimo domova. Nevedel som si možno zariadiť čas. Ak politiku robíte poctivo, musíte mať veľmi tolerantnú rodinu.“ Dnes si buduje nový vzťah, jeho priateľkou je novinárka Mária Knapíková. „Musí znášať všetky emócie, s ktorými chodím domov, často som veľmi nepríjemný.“ Spolu s ňou a za pomoci svojich rodičov sa dnes stará o dvanásťročného syna Christiána z prvého manželstva. (rk)
