Ako sa budú ťažiť nerastné suroviny z morského dna – z hĺbky päť kilometrov? V súčasnosti sú najaktuálnejšie dva projekty ťažby konkrécií. Prvý sa prirovnáva k zberu zemiakov, ktoré zbiera „traktor“ a následne ich vťahuje do kontajnera. Podľa druhého spôsobu by obrí vysávač povysával sediment z dna a opäť systémom trubíc vytiahol na loď. Dno SR je označené krúžkom.
Slovensko má ostrovy len na brehoch slovenských riek. Patria inštitúciám v povodí konkrétnych riek, ktoré môžu rozhodnúť o správcoch pôdy, nemôžu ich však nikomu predať ani prenajať. Tie pravé morské ostrovy nemáme, ale vláda sa postarala o to, že máme morské dno. Nachádza sa v Tichom oceáne medzi Havajskými ostrovmi a Mexikom. Máme právo na ňom vyhľadávať a v budúcnosti aj ťažiť nerastné suroviny, ktoré sa na základe rozhodnutia Organizácie Spojených národov považujú za spoločné dedičstvo ľudstva. Ťažiť by sa malo začať v roku 2012.
Na dne mora, do ktorého Slovensko investovalo, rastú nerastné suroviny v hodnote 180- až 200 miliárd amerických dolárov. Po skončení geologického prieskumu môžeme túto časť nášho územia aj predať. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan k tomu povedal: „Do budúcnosti treba počítať s tým, že sa vyčerpajú zásoby rúd a potom pôjdeme na morské dno. A potom sa ukáže, akí sme boli prezieraví, že sme si dostatočne včas tieto veci zabezpečili. Slovensko je dnes v porovnaní s mnohými ďalšími štátmi sveta, pokiaľ ide o morské dno a jeho budúce využívanie, veľmocou.“
Slovensko prispieva na prieskum morského dna ročne sumou 154-tisíc dolárov. Našimi susedmi na morskom dne s rozlohou 75-tisíc kilometrov štvorcových sú Česko, Poľsko, Bulharsko, Kuba a Rusko. Naša časť má 12-tisíc kilometrov štvorcových. Nejde len o rovnú plochu, sú na nej kopce dosahujúce výšku aj tri kilometre. Pomocou sietí sa už odtiaľ vyťažilo niekoľko ton kovov, ktoré smerovali do Číny na pokusné technologické spracovanie a vzorky sú aj na Slovensku.
(rk)
