rokov. Island, ktorý je jedinou členskou krajinou NATO bez vlastných ozbrojených síl, protestuje proti plánom Spojených štátov na stiahnutie posledných štyroch bojových stíhačiek F-15. Počas studenej vojny bola na jeho území strategická vojenská základňa dozerajúca na severné letecké krídlo Sovietskeho zväzu. "Zdá sa, že Američania si uvedomili, že toto nie je len vnútorná záležitosť Pentagónu, ale tiež politický problém vo vzťahu medzi dvoma spojeneckými krajinami," povedal pre Reuters islandský minister pre legislatívne záležitosti Bjorn Bjarnason.
Washington argumentuje tým, že stíhačky sú v súčasnosti potrebné na inom mieste, ale Island, ktorý nie je členskou krajinou Európskej únie (EÚ), ich považuje za dôležité pre svoju obranu a spolieha sa na Robertsona. "Na Islande sa zastaví na svojej ceste do Spojených štátov a my veríme, že by mohol americkej vláde vysvetliť našu pozíciu," povedal Bjarnason.
Šéf NATO už USA presvedčil, aby odložila svoj pôvodný zámer presunúť lietadlá ešte pred májovými parlamentným voľbami na Islande.
Bjarnason, vysokopostavený predstaviteľ konzervatívnej strany sa už desať rokov vyslovuje za to, aby v súčasnosti bohatý ostrov s 290 tisíc obyvateľmi posilnil svoju vlastnú bezpečnosť. "Islanďania by mali diskutovať o tom, či mať vlastné ozbrojené sily," povedal. "Je však jasné, že malá národná armáda nikdy nenahradí americké jednotky protivzdušnej obrany nad Islandom," skonštatoval Bjarnason.
