Frankfurt nad Mohanom 25. júla (TASR) - Dvadsiatepiate narodeniny sú zriedka veľkou príležitosťou na oslavu. Pre Angličanku Louise Brownovú však áno, informuje nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). S 25. výročím narodenia tejto plnoštíhlej blondíny, ktoré oslávi na večierku na pôde kliniky v Oldhame pri Manchestri kde sa narodila, sa totiž spája štvrťstoročie medicínskej histórie.
Pečať lekárskej senzácie sa Louise Brownovej zo seba nepodarí nikdy striasť. Je prvým dieťaťom zo skúmavky v histórii.
Louise Brownová, ktorá pracuje čiastočne ako poštárka a aj ako opatrovateľka v materskej škôlke, chcela vždy viesť úplne normálny život. V princípe dokonca aj všetko ide podľa jej plánu - je zaľúbená, žije si v domčeku v Bristole a svojho vyvoleného - 33-ročného ochrankára v nemenovanej banke, si chce na budúci rok vziať, deti nie sú vylúčené. Potom by sa k slovu opäť dostala svetová tlač.
Keď sa Louise Brownová v roku 1978 narodila, len málokto predvídal, že to spustí lavínu v reprodukčnej medicíne. Umelé oplodnenie sa dnes stalo rutinnou záležitosťou. Na svete žije vyše milióna ľudí, ktorí boli splodení v skúmavke. Len v Nemecku je ich 100.000. Počet reprodukčných kliník - miest, na ktoré sa môžu obrátiť páry s nesplneným želaním po dieťati, iba v Nemecku od narodenia prvého takéhoto dieťaťa pred 21 rokmi už prevýšil stovku.
Dalo by sa povedať, že ide o rozkvitajúcu medicínsku oblasť. Morálne námietky a bioetický šok počiatočných rokov bol rýchlo prekonaný. Napriek tomu je ale in-vitro-fertilisation stále v centre pozornosti. Viac ako kedykoľvek predtým sa v súčasnosti stáva predmetom etických sporov. Umelé oplodnenie totiž technologicky otvorilo cestu pre množstvo prebiehajúcich biomedicínskych experimentov - výskum embryí s cieľom získať kmeňové bunky je jedným z najnovších a najrozpornejších, dodáva FAZ.
