Za tri roky padlo na kolená niekoľko veľkých bankových inštitúcií. Krach niektorých prekvapil drvivú časť verejnosti i zainteresovaných odborníkov. V čase vládnutia Vladimíra Mečiara sa totiž slovenský bankový systém „tváril“ ako zdravý konglomerát. Realita bola iná. Rakovinové bujnenie politického a ekonomického vplyvu pomaly uberalo niektorým bankám budúcnosť.
IRB
Rezešovské Východoslovenské železiarne zakrývali svoje problémy tým, že ukrajovali z finančného koláča banky, za ktorou stáli – IRB. Nútenou správou a 13-miliardovou pôžičkou ju potom zachránila až NBS.
Vtedy, keď už Investičná a rozvojová banka nevedela vyplácať svoje vklady.
SKB
Tunelovanie vlastnými akcionármi dostalo do nútenej správy aj Slovenskú kreditnú banku. Scenár bol podobný ako v prípade IRB, len namiesto železiarní tu figurovali páni zo Slovenských lodeníc František Hodorovský a Marián Jančošek.
SKB sa žiadne záchranné koleso neušlo – zostali po nej len dlhy a páni Jančošek s Hodorovským.
Priemyselná banka
„Umieračik“ Priemyselnej banky znel dokonca viac než jeden rok – prerušovala ho len snaha štátnych vlastníkov banku zachrániť. Súkromní akcionári však špekulatívne navyšovali kapitál, a preto stratili najskôr dôveru a potom aj banku.
Jej aktíva prevzala za jednu slovenskú korunu Slovenská sporiteľňa.
AG Banka
Ďalšia skrachovaná – AG Banka – mala za vlastníkov až príliš veľkých optimistov. Privatizéri – Kamaráš s Krajňákom či Poór – pri jej založení a neskôr neodhadli, do čoho idú.
História AG Banky netrvala ani tri roky a skončila sa krachom bez nútenej správy.
Dopravná banka
Dopravná banka doplatila na neschopnosť a neochotu štátnych akcionárov riadiť ju.
Ňou sa predbežne ukončil seriál krachov, ktoré boli spolu s reštrukturalizáciou a neskôr privatizáciou nevyhnutnou liečebnou kúrou bankového sektora.
Január 2001
Začiatkom tohto roka zostávali v sektore iba dve banky, s ktorými bolo potrebné urobiť poriadok.
Poštovú banku sa pravdepodobne podarí predať, Devín banku sa konečne podarilo „poslať na cintorín“.
Devín banka
Bola charakteristická tým, že vedela žonglovať, prispôsobovať sa medzi rozličnými politickými stranami aj vládami. Zásluhou mečiarovcov (šéfom banky bol manžel premiérovej poradkyne pre všetko Karol Martinka) dostala výsadné právo profitovať z ruského dlhu, vďaka Jozefovi Migašovi (banke šéfoval dlhoročný kamarát predsedu NR SR Ľubomír Kanis) získavala stále nové a nové šance na prežitie.
Za to všetko bola vraj ochotná slúžiť niektorým politikom – ako peňaženka. Bez nich by totiž bankou dávno nebola.
Prečo sa teda stala neželanou relikviou prepojenia politiky a peňazí?
Azda aj vďaka tomu, že sme bližšie Európskej únii a náš bankový sektor sa chce opäť tváriť zdravo.
A iste aj preto, že nový manažment Devín banky sľuboval prílev peňazí na oživenie inštitúcie, a pritom predstavil centrálnej banke namiesto seriózneho akcionára papierovú firmu s pochybným pozadím.
NBS sa konečne prestala tváriť zhovievavo a poslala čudnú banku do nútenej správy.
August 2001
Obdobie, keď politici, privatizéri a tunelári využívali vklady ľudí na upevňovanie moci a zveľaďovanie bohatstva, sa skončilo.
