Eduarda Kukana aj v súkromí občas spájajú s legendárnym Fredom Flintstonom. Vtedy vraj na to reaguje veľmi v pohode. Nepríjemný nie je voči tej zmienke ani v prítomnosti novinárov. Keď sme sa ho pýtali, či už o rečiach o tej podobe počul, povedal: „Už som aj videl svoju fotografiu vedľa Flintstonovej a neuráža ma to. Bavím sa na tom, nejaká podoba tam asi bude.“
Obľúbeným politickým vtipom je tento: Nemenovaný slovenský politik, ktorý má veľké jazykové problémy, šiel na návštevu do Spojených štátov amerických. Pýtal sa poradcov, čo má aspoň na úvod povedať. Poradili mu, nech na otázku How are you odpovie tou istou frázou. Keď mu náprotivok odpovie I am fine, on má povedať – Me, too. Lenže, Slováčisko sa pomýlil a začal s otázkou – Who are you? Teda – Kto si? Náprotivok sa na nášho politika prekvapene pozrel, no vzápätí to chcel uhrať na vtip odpoveďou, že je manželom istej Hilary. Odpoveď nášho politika bola v súlade s poradcovou radou – Me too. Ja tiež.
To, či ide skutočne o vtip, alebo skôr o reálny zážitok, dnes už vie málokto. Hovorí sa, že sa to naozaj mohlo aj stať. Že by Ľuptákovi? Pri poznaní niektorých našich politikov to nemusí byť fikcia. Aj keď vtipných slovenských politikov je dosť. Napríklad u prezidenta Rudolfa Schustera nikto nikdy nevie, čo myslí vážne a čo zveličuje. V každom prípade, svojim občanom oznámil už aj toto: „Rozdiel medzi mnou a vládou je v tom, že ja som ten mesiac a oni sú to slnko, oni aj hrejú, lebo majú peniaze. Ja len svietim.“
Za uplynulé roky sme si vypočuli od našich politikov už priveľa výrokov, ktoré sa hodia skôr do krčiem a medzi kamarátov ako na pôdu vlády či parlamentu. Pionierom ľudovej prostorekosti medzi politikmi bol Vladimír Mečiar, ktorý sa napríklad podpredsedu vlády Kučeráka spýtal aj to, koľko váži. Jeho niektoré zrejme vtipne myslené výroky dokonca vyvolali medzinárodné škandály. Vďačným objektom Mečiarovej zábavy býval prezident Havel a jeho manželka. Napríklad, tento si pamätáte? „Na jednej strane bude Havel s Dášou v posteli, na druhej Klaus s korunou v prdeli.“
Mečiar však nie je len rozprávačom vtipov, ale jasne kraľuje aj ako objekt záujmu komikov a humoristov, spolu s nezabudnuteľnou postavičkou slovenskej politiky Jánom Ľuptákom. Ten urobil chybu, že sa viac nevenoval keľni a svojmu umeniu v stavbárčine. Jeho slová nebrali vážne vari ani jeho deti, a už vôbec nie občania či jeho politickí partneri. Jedným z jeho najpreslávenejších bolo vyjadrenie sa k novinárom SME: „Chytím, nakopem, hodím do škarpy.“
Naši najvyšší predstavitelia neváhali žartovať aj na adresu takých závažných vecí, ako bol únos prezidentovho syna. Každý pozná povestnú nahrávku telefonického rozhovoru medzi Ivanom Lexom a Ladislavom Hudekom o pusách na čelo a kopaniach do spodnej časti mužského tela. Jedným z prekvapení bol aj výrok Ivana Gašparoviča, pôsobiaceho ako človek so slušným správaním, ktorý na pôde parlamentu nazval prezidenta inak, ako starým ujom. Úroveň zábavy v slovenských pohostinských zariadeniach neraz prezentoval na nevhodnej pôde aj národniar Ján Slota. Účasť novinárov na tlačovkách SNS sa vždy zvyšovala oznámením o účasti predsedu strany. Takmer nikdy ich nesklamal, rovnako ako priaznivcov televíznych politických debát.
Napriek tomu, že našu politickú scénu opustili ľudia ako Ján Cuper alebo Ján Slota, ktorí zásobovali pravidelne všetky súťaže o najvtipnejšie výroky, aj dnes má každý poslanecký klub svojich zabávačov. Humor v parlamente sa však zmenil. Z takzvaného krčmového je dnes snaha politikov o humor na úrovni inteligentných bonmotov. Jasnou jednotkou je František Mikloško, na päty mu šliape Béla Bugár. Medzi poslancami každej strany sme zisťovali, kto zabáva poslancov na jednotlivých politických sekretariátoch. Oslovili sme troch členov každého poslaneckého klubu a tu je výsledok. Najvtipnejší podľa kolegov sú: Mikloško, Bugár, Galbavý, Kaliňák, Banáš, Hopta a Mečiar.
Mečiar: Humor sa skončí až so mnou
Poslanec Vladimír Mečiar bol najmä počas pôsobenia vo funkcii predsedu vlády známy tým, že sa občas blysol vtipom, ktorý vyvolal roztržku na medzinárodnom fóre. On aj dnes hovorí, že humor do politiky patrí: „Inak by bola taká suchá, že by bola o ničom. Humor je vlastne vážna vec, pretože odľahčuje situáciu alebo skratkou niekedy vyjadruje celú filozofiu.“
Mečiar je takisto dobrým rozprávačom vtipov a na rozdiel od iných kolegov si ich veľa aj pamätá, vie aj niektoré o sebe. A na otázku, či po tom všetkom, čo má za sebou a čo sa okolo neho stále deje, stále má chuť byť vtipný, reaguje s úsmevom: „Humor sa skončí až so mnou.“
Vtipní politici podľa Mečiara: „Do istej miery vtipnými bonmotmi disponuje v istých situáciách Mikloško, s ostatnými poslancami sa zatiaľ oboznamujem. Mnohí vtipnú myšlienku používajú na úvod svojho prejavu len preto, aby na seba upútali pozornosť. Takíto ľudia, aj keď neprinášajú nové myšlienky, prinesú aspoň svižnejšieho ducha.“
Obľúbený vtip o sebe: „Mečiar si objedná taxík na Úrad vlády. Taxikár sa ho pýta – Kam to bude, pán premiér? Mečiar odpovedá – To je jedno, mňa potrebujú všade.“
Obľúbený politický fór: „Spomínam si na zábavnú večeru so slovinským prezidentom Milanom Kučanom. Celý večer mi rozprával vtipy o mne a ja jemu akurát jeden o ňom. Aj pri takýchto oficiálnych príležitostiach je vždy čas na vtipnú myšlienku.“
Obľúbení humoristi: „Mám obľúbených rozprávačov vtipov. Bol to napríklad profesor Vašáry, ktorý robil u štiavnického Nácka. Takisto Ľudo Zelienka. Teraz sa veľmi dobre drží Pisančin z východu. Mám rád aj humor Milana Lasicu, ktorého považujem za osobnosť, presahujúcu hranice Slovenska.“
Z výrokov Vladimíra Mečiara
„Každé ráno pri holení sa usmievam do zrkadla, aký som dôležitý človek.“
„Americká vláda mi po zásahu polície v penzióne Elektra ponúkla možnosť politického azylu, no ja som ju kvôli silnej väzbe na Slovensko zamietol.“
Mikloško: Som najvtipnejší
Neohrozenou jednotkou medzi bonmotistami v parlamente je František Mikloško, ktorý je aj obľúbeným účastníkom humoristických relácií. Sám má najradšej humor britských politikov, z ktorých si berie príklad. Za najnudnejších považuje nemeckých. „Závisí od toho, aký druh humoru politik používa. Humor, ktorý nazývame vysoké E, dokážu len najlepší huslisti. Ako tak rozmýšľam, okrem mňa ich u nás nie je veľa.“ (Smiech.) „Neviem si politiku bez bonmotov predstaviť. No možno je mojou silnou stránkou robiť situačný humor, nie som schopný pripraviť sa a povedať vtip na požiadanie, nemohol by som byť humorista.“
V škole pritom vraj patril skôr medzi utiahnutých žiakov: „Utrhol som sa až v politike. Keby ste sa spýtali niektorého môjho spolužiaka, odpovedal by vám, že som nevynikal žiadnymi zvláštnymi vlastnosťami.“ No aj dnes doslova nenávidí situácie, keď ho kamaráti zavolajú von a dopredu mu povedia, ako sa tešia na zábavu. „Neviem byť naplánovane vtipný.“
Vtipní politici podľa Mikloška: „Svojský britký (nie britský) humor má Palko, Bugár má chvíle, keď je vtipný. Istým spôsobom je vtipný aj Mečiar, pokiaľ to nezachádza až za únosnú mieru, má v sebe istú iróniu.“
Obľúbený vtip: „Vtipy si vôbec nepamätám. Viem, že bol aj jeden o mne a bolo v ňom slovo valec, ale fakt som ho zabudol.“
Obľúbení slovenskí humoristi: „Za klasikov považujem Lasicu a Satinského. Bolo obdobie, keď dosiahli svoj vrchol Milan Markovič, Rasťo Piško a Štefan Skrúcaný. Pokiaľ som počul, lebo nemám televízor, tak aj Pročko je slovenský obľúbený zabávač.“
Obľúbené filmové komédie: „Okrem Charlieho Chaplina som nemal nikdy rád komédie alebo filmy tohto typu.“
Z výrokov Františka Mikloška
„Na čele KDH stoja takí fešáci, že ak sa ženy rozhliadnu po iných stranách, hocijako, bez konkurencie ťahajú do KDH.“
„O veciach vojenských a o veciach vojny nemajú čo rozhodovať obyvatelia krajiny. Zodpovednosť za tieto veci nech preberú politici. Ak sa totiž politici rozhodnú zle, možno ich obesiť.“
Galbavý: Vlastný vtip nezopakujem
Tomáš Galbavý tiež dokáže svojich parlamentných kolegov prekvapiť vtipnou hláškou. „Niekedy dokáže bonmot prebudiť z nesústredenosti. Humor používam občas aj ako prostriedok na poukazovanie zlých vecí, čo sa dejú stále v politike.“ V škole nepatril medzi triednych zabávačov, aj dnes vďačí za postavenie jednotky v poslaneckom klube SDKÚ len tomu, že väčšinou sú jeho kolegovia strnulí a málo výrazní.
Vtipní politici podľa Galbavého: „František Mikloško, Jozef Banáš, Monika Beňová.“
Obľúbené filmové komédie: „Dobrý vojak Švejk a staré české komédie.“
Obľúbený slovenský humorista: „Lasica má štýl humoru, ktorý mi najviac sedí.“
Z výrokov Tomáša Galbavého
Malíkovej: „Pani poslankyňu by určite ocenili pár tisíc rokov dozadu v Číne. A viete prečo? Lebo by nemuseli stavať čínsky múr.“
Ficovi: „Keď som uprel na začiatku schôdze oči na parlamentný balkón, bolo vypredané. Kým si však ukončil vystúpenie, balkón sa preriedil.“
Bugár: Pomohli mi humoristi
Bugár je vďaka svojmu prízvuku častým objektom napodobňovania zo strany kolegov aj humoristov. Jemu to však neprekáža, naopak to posilňuje jeho popularitu. „Keď som sa dostal do rôznych humoristických relácií, začali ma ľudia brať inak ako nepriateľa Slovákov. Pomohlo mi to. Bonmot je dobrý ventil. Aj humor patrí do politiky, je to súčasť života. No v škole som bol žiakom, ktorý sa radšej skryl za chrbát iného. Ničím som tam nevynikal, politika ma aspoň v humore zmenila.“
Vtipní politici podľa Bugára: „Mikloško to síce niekedy trošku silí, ale používa bonmoty, ktoré pomáhajú uvoľniť napätie v parlamente.“
Obľúbení slovenskí humoristi: „Stano Radič, Rasťo Piško, Uragán s Andym Krausom s Petrom Marcinom.“
Obľúbené filmové komédie: „Najmä staršie filmy. Neviem prísť na chuť novým americkým komédiám.“
Z výrokov Bélu Bugára
„Nedá sa postojačky dojiť krava.“
„S vami sa baviť o menšinách, pani Malíková, to je akoby zajac presviedčal hladného vlka, aby mal iný jedálniček.“
Kaliňák: Bol som živé striebro
Róbert Kaliňák je vďaka mladíckemu správaniu a zmyslu pre humor obľúbeným kolegom na cestách politikov. Neformálne dokáže hovoriť aj na pracovných zahraničných stretnutiach, nielen so Slovákmi. Pri dôležitých rokovaniach vie odľahčiť úvodnú napätú atmosféru vždy nejakým príbehom či bonmotom. Bonmot podľa neho niekedy dokáže pomenovať situáciu či politika tým najsprávnejším slovom. „Aj výsledky rokovaní sú potom iné, lepšie.“
Extrémne živým dieťaťom bol odmalička a vždy mával posledné slovo. „Bol som takzvané živé striebro, patril som rozhodne medzi tých, s ktorými mali v tomto smere učitelia problémy. Inak, čo sa týka vtipov, počul som aj jeden o sebe. Účinkuje v ňom aj poslankyňa Plháková a hoci je trochu vulgárny, pobavil ma.“
Vtipní politici podľa Kaliňáka: „Jednotkou je František Mikloško, u nás Monika Beňová. Občas zavtipkuje komunista Hopta. Bugár má dôstojný humor a šliape Mikloškovi na päty. Možno to nie je vidieť, ale predseda parlamentu Hrušovský je, najmä v kuloároch, veľmi dobrým zabávačom s takzvaným humorom anglických lordov.“
Obľúbený vtip: „Aký je rozdiel medzi svinkou a poslancom? Svinky niektoré veci nerobia.“
Obľúbení humoristi/komici: „Neprekonateľní sú Lasica a Satinský a ich divadelná hra Deň radosti alebo Výrobca šťastia. A Mr. Bean.“
Obľúbené filmové komédie: „,Pane, vy jste vdova‘, ‚Což takhle dát si špenát‘ a americká komédia Oskar s Luisom de Funésom aj americká verzia so Sylvestrom Stalonom.“
Obľúbená kniha na pobavenie: „Našiel som si svoje v Hlave XXII, ale aj v Krstnom otcovi.“
Z výrokov Róberta Kaliňáka
,,Ak niečo príliš chválite, vyvoláva to podozrenie, že to nie je v poriadku.“
O tom, že bol vyhlásený za najsexi poslanca: „Po prvé, v prevencii očných chorôb sa robí na Slovensku veľmi málo. A po druhé, je to podobné, ako keď sa troch dážďoviek opýtate, ktorá sa viac podobá na kobru.“
Banášov vzor v humore: Churchill
Spisovateľ a autor komediálnej divadelnej hry Jozef Banáš sa netají tým, že má radšej humor písaný ako hovorený: „Humor a bonmoty v politike považujem za prirodzené a potrebné. A nielen v politike. Ten, kto nemá zmysel pre humor, má oveľa ťažší život. Bonmoty, metafory majú veľký význam, lebo sú to tie veci, ktoré si každý zapamätá. Klasické frázy sú príliš sivé a streotypné. Ak má politik vlastnosť, že dokáže odľahčiť ťažkú tému, je to jeho veľkou devízou.“
Vtipní politici podľa Banáša: „Rudolf Zajac, Róbert Kaliňák, Monika Beňová, František Mikloško, Jozef Heriban, Béla Bugár.“
Obľúbený vtip: „Prezident Havel šiel na návštevu Izraela a jeden z bodov návštevy bolo položenie venca na hrobe neznámeho vojaka. Na cintoríne zrazu vidí nápis na pomníku – tu leží Ezechim Rubinstain. Havel sa obráti na izraelského človeka z protokolu a hovorí: Veď ja som mal položiť veniec na hrob neznámeho vojaka. On mu odpovedá: Rubinstain bol svetoznámy bankár, ale ako vojak bol absolútne neznámy.“
Obľúbení humoristi: „Stano Radič, Milan Lasica. Woody Allen, Mark Twain, Kishon, Hašek, Čapkovci.“
Obľúbený politický fór: „Lady Alsterová sedávala vedľa Winstona Churchilla v parlamente, a keď raz mala plné zuby toho, že je opäť pripitý, povedala mu to: Winston, zasa ste opitý. On reagoval: Milostivá, ja som opitý, vy ste škaredá, ale ja sa z toho do zajtra dostanem.“
Obľúbené filmové komédie: „Česká klasika, napríklad ‚Marečku, podejte mi pero‘, ‚Vesničko má středisková‘ a mnoho filmov s Menšíkom.“
Obľúbená kniha na pobavenie: „Švejk, ale v češtine, a veľa kníh od Čechova.“
Z výrokov Jozefa Banáša
O nesprávnom hlasovaní: „Ospravedlňujem sa poslancom koalície. Bola to zlá motorika ruky.“
O tom, ako zložil manželke pesničku: „Raz som mal opäť jeden nostalgický večer, tak som si hral na gitare. Nepoznám noty, takže hrám iba podľa akordov. A túto pesničku som si nahral na magnetofón, aby to história zachytila.“
Hopta – vtipkár
Komunistický poslanec Ivan Hopta je vraj zo svojho spolku najvtipnejší a hovorí sa, že ho neurážajú ani vtipy o komunistoch. On si na žiadny taký nevie spomenúť. „Humor patrí do politiky, hoci tej ‚srandy‘ na úkor občanov je podľa mňa už priveľa,“ vtipkuje po svojom. Za toho so zmyslom pre humor ho vlastne kolegovia ani tak nepovažujú, skôr sa na jeho prejavoch s riadnou dávkou socialistickej nostalgie bavia.
Obľúbené filmové komédie: „Všetky s Luisom de Funésom.“
Obľúbený slovenský humorista: „Naši humoristi príliš dávajú najavo svoju politickú orientáciu.“
Z výrokov Ivana Hoptu
„Idey splodené Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou sú vysoko aktuálne aj dnes.“
„Tento pamätný deň, 17. november, by mal byť v histórii Slovenska zapísaný čiernymi písmenami.“
Skrúcaný o politikoch: Bugár najvtipnejší
„Na premiérovi Dzurindovi vidno, že kedysi recitoval a hral ochotnícke divadlo. Má asi najslušnejší herecký prejav z našich predstaviteľov, niekedy to ide možno až moc do herectva. Z Mečiara cítim potenciál ľudového humoru, niekedy až ľudového rozprávača. Rusko nepatrí k veľkým vtipálkom, myslím, že je to niečo medzi Dzurindom a Mečiarom, čo sa týka humoru. Fico pôsobí veľmi odmeraným a suchárskym dojmom, určite by bolo pozitívne, keby mal zmysel pre humor a možno ho v súkromí aj má. Hrušovský je oveľa vtipnejší, ako v skutočnosti vyzerá. Nie je síce až taký vtipný ako Ferko Mikloško… Ten je až taký vtipný, že neviem, či sa to hodí k úradu prezidenta. Bugár je zo slovenských politikov jednoznačne najvtipnejší. Absolútna jednotka medzi lídrami politických strán. Využíva nenásilný inteligentný humor.“
Piško: Dzurinda lepší ako farár
„Typickým príkladom vtipného až veselého politika je František Mikloško, tak v súkromí, ako aj na obrazovke. Možno to niekedy až preháňa. Viem, že herecké ambície mal premiér Dzurinda. Má dobré rétorické vlastnosti, ale podľa mňa by bol z neho veľmi dobrý farár. Pokiaľ som sa s ním stretol, tak nikdy sa nesnažil byť nasilu vtipný a rozprávať žartovné príbehy ako niektorí iní. Asi jediné, čo mi imponuje na Ficovi, je, že sa nesnaží byť nasilu vtipný ako Mečiar. Ten sa snaží byť vtipný, veselý, vážny, múdry, všetko. Snaží sa všetko mixovať. Myslím, že je to taký náš polyhistor, ktorý sa vo všetkom vyzná. Zato na Bélovi Bugárovi vidieť, že je to milý a vtipný človek. Vyzerá veľmi prirodzene, má veľký dar. Čo sa týka Ruska, poznám ho dobre. Neoplýva nejakým úžasným zmyslom pre humor, ale nie je to ani smrteľne vážny človek. A Hrušovský? Pôsobí vážnym dojmom, ale má zmysel dobre humor prijímať. Aj to je vzácna vlastnosť.“
Čo sme si už od politikov vypočuli
TOP výrokom vďaka aktualite by vari mohlo byť vyjadrenie Víťazoslava Morica na adresu parlamentných kolegov z roku 2001: „Keď tak človek počúva názory z jednej a druhej strany, tak nakoniec začne ľutovať, že pred tými tridsiatimi až päťdesiatimi rokmi nebolo umožnené viac interrupcií. Kopa z nás by tu asi nesedela!“
Rok 2002
Mikuláš Dzurinda: „Šéfom tej komisie, čo som sa dozvedel znovín, nie je môj brat, ale funkcionár ŽSR, ktorý je zhodou okolností mojím bratom.“
Vladimír Mečiar: „Ja multimilionár nie som, ja mám dom v Trenčianskych Tepliciach.“
Vladimír Mečiar: „Pre politika je najhoršie, ak uverí v seba.“
Ivan Lexa: „Robil som všetky aktivity v súlade so záujmami Slovenskej republiky.“
Ján Cuper: „Kauzy, zo spáchania ktorých Ivana Lexu obviňujú, zorganizoval niekto proti nám v čase, keď sme boli vo vláde.“
Vladimír Mečiar: „Nie je to štýl HZDS klamať ľudí.“
Rok 2001
Marián Mesiarik: „Rozviažte nám, chlapom, ruky! Ja sám som ešte pripravený najmenej desať detí dať tomuto štátu. Samozrejme, nie so svojou vlastnou ženou, lebo tá už nemôže mať.“
Jozef Migaš: „Nezabúdajme na to, že skutoční ľavičiari nekončili v teplých posteliach, ale na kríži, na šibenici, na hranici, v koncentračných táboroch a na pamätných doskách priklincovaných v srdciach pracujúcich“
Brigita Schmögnerová: „Nenazdávam sa, že je v poriadku spoločnosť, v ktorej existujú multimilionári.“
Pavol Rusko: „Išli by sme sami proti sebe, keby sme Markízu zneužívali na propagáciu našej strany.“
Rok 2000
Viliam Sopko: „Každý poslanec si musí vytvárať zázemie, aby po skončení mandátu nemusel ísť na úrad práce.“
Ján Ľupták: „Keby boli komunisti dovolili ľuďom chodiť do kostola, mohli si spokojne vládnuť dodnes.“
Augustín Marián Húska: „Ono v prírode je to tak, že sa vyvinul potravinový reťazec tak, že sú jednotlivé časti živých organizmov, ktoré symbiózne žijú a iné, ktoré parazitujú, a iné, ktoré majú dokonca takú špecializáciu, že žijú z mrcín. Tento spôsob obchodovania je práve takýto. Je to zorganizovaný, takzvaný dôstojný pohreb národnej zvrchovanosti.“
Roman Vavrík o tom, koľko peňazí má na účte: „Viete, čo? To je taká ošemetná otázka, to by sme sa museli pozrieť.“
Rok 1999
Gabriel Palacka: „Zákon porušili v dobrom úmysle.“
Vladimír Mečiar: „Bol to práve Čarnogurský, ktorý mi svojho času zanechal ovracanú predizbu, kanceláriu predsedu vlády popolievanú červeným vínom a na stole v predsálí dva slovníky – jeden vulgárnych slov a druhý marxistickej filozofie.“
Ján Slota: „Aby sme sa učili otčenáš po maďarsky? Tak to teda nie! My pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť!“
Ján Slota o Kanisovi: „Keby prišli Mongoli, tak určite by si len nechal cop v strede hlavy a bol by z neho minimálne druhý námestník Džingischána.“
Jožo Ráž o sebe a Mečiarovi: „Oboch si nás vybral Boh…“
Rok 1998
Ivan Lexa: „Vždy som stál na strane zákona a pravdy.“
Vladimír Mečiar k téme Jadrovej elektrárne Mochovce: „A keď to buchne, budete mi hovoriť osvietený pán.“
Alexander Rezeš: „Tunelovanie je pre mňa neznámy pojem.“
Ján Ľupták: „Nebyť ZRS, bolo by už dávno zlikvidované učňovské školstvo a robotnícka mládež by zostala sprostá.“
Eva Slavkovská: „Nikdy som si nemyslela, že moje práce ako historičky sú pravdivé.“
Víťazoslav Moric: „Ani Kristus sa nemiešal do politiky.“
Štefan Gavorník: „Ľupták neznášal vedľa seba intelektuálov. Aj preto sme si nakoniec neporozumeli.“
Zdenka Kramplová o odchode z veľvyslaneckého postu v Kanade: „Na odchod som dostala desať dní, hoci mám dve školopovinné deti, ktoré sa práve adaptovali na zmenu.“
Roky 1996 a 1997
Ivan Lexa: „SIS je a bude zárukou a ochrancom štátnych záujmov SR a jej občanov.“
Ivan Gašparovič: „Gusto, poď to dokončiť! Mňa tam volajú k tomu starému chujovi.“
Jozef Migaš: „Budeme asi musieť zo špajze vybrať a oprášiť Marxa.“
Jozef Migaš: „Ľudia nás raz pochopia, preto má táto strana perspektívu.“
Ján Slota: „V každom prípade si myslím, že nešťastím pre Európu boli barbarské kočovné kmene, ktoré si hovorili Húni. To bolo nešťastie pre Európu. Boli to slabí vojaci, ale boli veľmi ukrutní a zákerní. Vraždili malé deti, párali tehotným ženám bruchá. A títo ľudia sa usídlili v strede Európy. To je to nešťastie. Nie Trianon. Trianon vôbec nie je nešťastie. Maďari sú nešťastie Európy.“
Ján Ľupták: „Kde idete? Do NATO? Choďte v mene Božom!“
Mečiar hranicu vkusu prekročil Milan Markovič hovorí: „Nemýľme si ľudí takzvaných vtipkujúcich s ľuďmi skutočne vtipnými. Vtipný človek je vždy človekom múdrym – nemožno však povedať, že by to automaticky platilo aj naopak. Ak sa takýto človek nájde dokonca medzi politikmi či v iných ‚vážnych‘ povolaniach, je to vždy jeho obrovské plus.
O humore v politike, jeho najlepších autoroch a o hranici vkusu sme sa rozprávali s politológom ĽUBOŠOM KUBÍNOM.
Patrí humor do vysokej politiky?
„Určite. Nie je možné v politike všetko vnímať cez prizmu vážnych rozhodnutí, niekedy je dôležité povedať vážne veci v odľahčenom tóne. Taký František Mikloško, aj keď mu to viacerí vyčítajú a považujú to za jeho hendikep, je presne človekom, ktorý má inteligentný humor, ktorý môže vo vypätých situáciách znamenať určitý prielom v rokovaniach.“
Dajú sa naši politici považovať za dobrých humoristov?
„Dôležité je mať cit, čo je už za hranicou nevkusu. Odľahčených výrokov je na našej politickej scéne veľa. Vtipné vyjadrenia, ktoré so sebou nesú aj nejakú myšlienku, sú v menšine.“
Vedia naši politici odhadnúť, kde je hranica vtipu a kde urážky?
„Príkladom prekročenia istej hranice je Mečiar počas celých deväťdesiatych rokov a jeho výroky napríklad na prezidenta Havla a jeho manželku. Rovnako si spomínam na výrok Ivana Gašparoviča smerovaný na adresu prezidenta Michala Kováča. Určite však bolo takých výrokov viac.“
